Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dobrodružný

Recenzie (1 210)

plagát

Nisekoi (2014) (seriál) 

Nisekoi prvá sezóna asi najviac dopláca na svoju dĺžku a zopár dielov by sa dalo ubrať. Začiatok je veľmi slušný a postavy sú "milé". Zo začiatku kým je dievčat okolo Rakua menej a to konkrétne dve Chitoge a Kosaki sa dá na Nisekoi pozerať ako na plnohodnotnú zábavu. Keď pribudnú dosť zvláštne postavy, na ktoré si treba zvykať Seishirou a Marika ide kvalita anime o dosť nižšie a z Nisekoi sa stáva plnohodnotná háremovka. Potom som tam cítil aj jemné pokusy o trocha ecchi a našťastie to sa nepreháňalo a bolo to v dvoch troch dieloch. Nisekoi postavilo celý svoj príbeh na jednom náhrdelníku so zámkou a to že divák nevie, ktoré dievča ho môže odomknúť. Ďalej spojilo dve povahovo úplne odlišné osoby do predstieraného vzťahu. Iný nápad som tam nenašiel. V príbehu sa potom striedajú obvyklé miesta a postavy robia obvyklé veci ako v iných anime. A to síce: ukázať prsia v plavkách pri vode, festival, horúce pramene, "cesta odvahy" a podobné. Napriek všetkým týmto "klišé" a zaužívaným postupom čo sa dajú vidieť v xy anime tak Nisekoi rozhodne funguje ako komédia. Romantická časť bohužiaľ s čoho som veľmi smutný nefunguje lebo tvorcovia nechcú postavy nikam posunúť a vyhovuje im to ako to je. Neistota v romantickej časti a že sa v nej nič nedeje môže nejedného diváka privádzať k šialenstvu. Keď sa už niečo ide stať, tak sa to odohrá do outu, ako keby sa nič nestalo a to mňa teda rozhodne veľmi hnevalo. Treba si zvykať z iných anime. Ako som spomínal ak človek čaká komédiu tak bude veľmi spokojný a vtipné scénky nie sú vôbec hlúpe. Pripravte si teda pre vtipné scénky hlasitý smiech. Nisekoi a to hlavne zo začiatku veľmi zaujme svojou krásnou prepracovanou vizuálnou stránkou. Veľmi často si robím screenshoty (obrázky) z anime kde sa mi niečo zapáči a pri Nisekoi som si ich teda spravil hrozne veľa a to hlavne krajiniek. Postavy nie sú veľmi výnimočne a dajú sa vidieť skoro všade. Raku je dobrák s veľkým srdcom čo vie dobre variť a no povedzme si jasne je prototypom hrdinu, ktorý nikomu nevadí, ale nikto ho nebude mať veľmi rád. Chitoge asi prejde najväčším vývojom s pomedzi postáv a je zo začiatku typickou tsundere. Najmilšia hrdinka, ktorú by chcelo mať za ženu veľa Japoncov je Kosaki a tá je milá, nekonfliktná a občas mierne dievčensky nešikovná. Marika je síce pekná, ale s touto postavou podľa mňa tvorcovia prestrelili a je mierne "šľahnutá". Čo sa týka hudobnej stránky sa mi páčila len tá krátka hudobná znelka zahraná na flaute? (alebo niečom podobnom). Takže plusy sú komediálna stránka, vizuálna stránka, milé sexi dievčatá a tiež Nisekoi vôbec nenudí.

plagát

Ao no Exorcist (2011) (seriál) 

Ao no futsumashi je rutinne natočené anime a nie je v ňom nič čo by ma extra zaujalo. Jeho opening je jeden s tých lepších. Jednotlivé postavy sa mi páčili, ale počas jednotlivých dielov sme do ich hláv veľmi nevideli. Dva diely boli výnimky keď sme trochu lepšie mohli pochopiť Izumo (širokoobočnicu) a Konekomara. Najväčšia a dosť veľká chyba je, že sa niekedy skáče príliš rýchlo medzi jednotlivými situáciami. Niečo sa deje a v ďalšom diely sa deje úplne niečo iné a ja som sa teda cítil, že nevidím úplne všetko, ale len nejaké záblesky kde tu niečo. Ďalej v strede anime som mal pocit ako keby sledujem fillery a hlavne som mal pocit, že sa dej totálne spomaľuje a vlečie. Tieto fillery či diely, ktoré musí mať skoro každé anime sú tie v ktorých treba ukázať dievčatá v plavkách či sexi uniformách atď. V niektorých anime to nevadí lebo v takýchto dieloch sa oddychuje no lenže tu nie je od čoho oddychovať. Škoda potenciál to malo naozaj slušný. Keď sa priblíži koniec odrazu sa vymyslí nejaká zápletka, ktorá mohla byť vo viac dieloch a vtedy je už neskoro pretože sa to celé zoberie ako z rýchlika. Uznávam jedno koniec má svoje čaro a vysvetľuje väčšinu udalostí (95 percent a možno aj 96) čo sa v anime stali. Bohužiaľ sa nedočkáme vysvetlenia konania jednotlivých postáv a tie sa fakt niekedy chovajú až hlúpo a niekedy menia názor za minútu bez toho aby nám dej povedal prečo. Postavy okrem hlavného hrdinu ani nezlepšujú svoje schopnosti a ako keby boli stále rovnako silné. Zhodnotím teraz jednotlivé postavy. Postavy sú celkom slušné aj keď podliehajú zaužívanému štandardu iných anime. Rin je z dvoch bratov ten viac náladový a mierny chuligán s dobrým srdcom čo chce všetkých ochrániť. Yukio je ten racionálnejší a viac rozmýšľa hlavou ako jeho brat, ktorý sa skôr riadi svojim srdcom. Doteraz som nepochopil o čo šlo postave menom Mephisto Pheles a v príbehu to vôbec vysvetlené nebolo a ak by som mal hádať tak sa chcel len zabávať. Ostatné postavy nedostávajú dostatok priestoru a to je škoda a veľká pretože majú rozhodne potenciál väčší ako hlavný hrdina. Obľúbil som si Izumo a je škoda, že v Ao no futsumashi nie je žiadny priestor pre romantiku. Nechápem načo sú tam potom nejaké malé náznaky kto sa komu páči a tie sú naozaj mätúce. Obľúbil som si aspoň démonickú "mačku" Kuro. Začiatok a koniec sú najlepšie a stred je dosť slabučký. Škoda nie je sa čoho chytiť, aby som tomu mohol dať vyššie hodnotenie. (Hodnotenie 3,5)

plagát

Ženy na pokraji nervového zrútenia (1988) 

Zaujímavá komédia, ktorá vsádza na sled absurdností, ktoré by sa nemali po sebe vôbec stat. Čím viac postáv pribúda tak tým je film vtipnejší a zamotanejší. Nič výnimočné sa ale v ňom nestane. Skôr len v zopár scénkach sú náznaky niečoho čo by sa mohlo stať a príbeh ešte viac zamotať. No zjednodušene ide o boj troch žien o jedného muža, ale tento boj nie je na blízko na "bodáky", ale bojuje sa rôznymi okľukami v príbehu. Antonio Banderas tu vyzerá naozaj mlado a má ďaleko od sex symbolu. Banderas tu totiž hrá hanblivého trocha koktajúceho muža. Všetky ženy v hlavných úlohách vo filme hrajú obstojne ak nie trocha nadpriemerne. Film ma ale nepohltil a čakal som kým sa skončí. Koniec ma neprekvapil a nejaký podobný sa dal aj očakávať.

plagát

Edith Piaf (2007) 

Herecky úžasne zahraté od Marion Cotillard (nečudujem sa, že dostala toľko cien za tento film). Film nemôže byť zlý z dôvodu, že Edith Piaf mala zaujímavý život plný výziev a veľmi zaujímavú povahu zrejme ovplyvnenú tým kde a v akých podmienkach vyrastala. Celý film pripravuje úžasné finále kedy zaznie Non je ne regrette rien. Príprava je tak masívna, že v približnom strede filmu je druhé vyvrcholenie, kedy nie je počuť spev, ale len úžasnú strhujúcu hudbu. Film je teda celý vymyslený tak aby pripravil človeka na úžasné finále. Nelineárne rozprávanie príbehu kedy sa skáče z jedného času (roku) do iného, filmu vôbec neuškodilo, ale práve naopak pomohlo. Som rád, že veľká časť filmu je z detstva tejto legendárnej speváčky. Na konci je ťažké ubrániť sa slzám.

plagát

Pred súmrakom (2004) 

Slušný romantický film a drámu by som z toho vynechal nie je tam nič dramatické. Hlavným hrdinom to spolu "sekne" čoraz viac. Čo najviac robí tento film kvalitným sú dialógy plné citu a sem tam aj niečo poučné. Hlavne tento film asi hovorí o tom, že keď nájdeš niečo výnimočné máš po tom skočiť, lebo možno niečo také nájdeš raz v živote. V podstate ide o to, že jeden druhému hovoria svoje city bez akýchkoľvek zábran. Najprv povie Celine všetko čo má na srdci a potom Jesse. Spojenie Francúzky a Američana funguje a sú použité aj rozdieli medzi týmito dvoma "kultúrami" (svetmi). Kto vie ako by to fungovalo v opačnom garde. Film o tom ako sa títo dvaja stretli prvý krát vo Viedni je tu Before Sunrise.

plagát

Kukuška (2002) 

V skratke je tento film o nadržanej žene, dvoch vojakoch a rečovej bariére. Kukushka je film, v ktorom sa na malom priestore v malej "chatke" stretnú Fín Veiko, o ktorom si myslí Rus Ivan, že je to Nemec a Laponka Anni. Anni žije úzko spätá s prírodou, živý sa plodmi svojej práce. Nadržaná Laponka dlho nemala po svojom boku muža a preto sú rozhovory medzi predstaviteľmi stále vtipnejšie. Hrdinovia filmu si medzi sebou vôbec nerozumejú a to vlastne robí film zaujímavým. Niekedy to vyzerá ako keby sa spolu rozprávali či čítali si myšlienky a inokedy vôbec nie. Každá replika, ktorú nejaká postava povie, ale dáva zmysel a prispieva ku kvalite filmu. Všetci traja hlavný hrdinovia majú svoje potreby a svoje záujmy. Tri hlavné postavy nemohli mať medzi sebou väčšie rozdieli a napriek tomu si v niektorých situáciách dobre rozumejú. Posledné pasáže filmu sú síce trocha zdĺhavé a zakončenie filmu mohlo byť pre mňa lepšie, ale inak je film perfektný. Kedže sa mi film páčil nevyhol som sa najvyššiemu hodnoteniu.

plagát

Příběh gangstera: Nástup k moci (2007) 

Najzaujímavejšia časť filmu je začiatok a potom to už ide ako nejaký záznam zo života zaujímavejšieho chuligána. Film je roztrhaný na niekoľko rôznych epizód, rozdelených rôznymi rokmi. Prečo je Rise of the Footsoldier úspešným filmom? Príbeh je by som povedal podpriemerný a ak prižmúrim všetky oká na sieťkovaných pančuchách tak je priemerný. Asi najväčšou devízou filmu je jeho hodnovernosť a teda to, že dokáže ukázať takýto svet podľa mňa realisticky. Ďalšou výraznou devízou je ukázanie brutality takej aká je v tomto svete nevyhnutná. Hlavný hrdina je obklopený kolegami čo stále drogujú a on je v podstate z nich ten najmúdrejší a aspoň niekedy premýšľa o ďalšom kroku. Poučenie s filmu? Asi nie ak by to nebolo, že neber drogy ... drogy sú zlééé ako bolo v nemenovanom animovanom filme. Film sa dá v pohode pozrieť, ale nič od neho nečakajte okrem už spomenutých atribútov.

plagát

Traffic - Nadvláda gangov (2000) 

Zvyčajne nemám rád keď sa vo filme prestriháva stále na iných protagonistov, ale tomuto filmu Traffic to dodalo šmrnc. Verím tomu, že to je reálne zobrazenie drogových kartelov a to ako všetci pracujú a aké sú vzťahy medzi nimi. Boj proti drogám sa zrejme nemôže nikdy skončiť, kým budú ľudia chcieť brať tieto chemikálie. Dobre je vymyslené to, že ide vlastne o viac samostatných príbehov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú či viac, alebo menej. Pravdou je, že treba vyzdvihnúť herecké výkony Douglasa a Del Tora. Vo filme zaznie niekoľko trefných "hlášok". Spracovanie filmu je teda výborné a jednotlivé postavy sú v nejakom spojení zo svetom drog od užívateľa, policajta, kapitána DEA (cára), ženy drogového baróna (napríklad) atď. (vymenoval som všetky?).

plagát

Muž, ktorý nebol (2001) 

Pokus o Americkú krásu v čiernobielom? Nechápem o čo šlo tomuto filmu. Chceli ukázať, že ľudia čo toho veľa nenahovoria tak to majú ťažké? Ono v tomto filme vždy keď sa niečo stane tak to zabijú niečim iným. To má byť super? No ja neviem. Potešil ma výkon Tonyho Shalhouba. Možno len nemám rád filmy bratov Coenovcov (viac ako 3 hviezdy som ešte nedal) a možno mi vadí ich štýl (zrejme áno a to je mi ľúto). No ja som v tomto filme nenašiel nič prečo by sa oplatil pozerať. Možno akurát na Scarlett Johansson ako bola v posteli v ponožkách a pozerala sa na hlavného hrdinu ako by práve zjedla chlp z dikobraza. Vo filme sa proste stane veľa rôznych vecí kde by sa film mohol uberať zaujímavý smerom, ale to sa radšej nedeje a ide sa ďalej. Hlavný hrdina síce má nejakú osobnosť, ale vo filme sa robí všetko preto, aby vyzeral stále rovnako. A čo je ešte vtipné tak tú istú chorobu počas filmu dostala aj jeho žena. Čiernobiele filmy mám rád, ale tomuto filmu to nepridáva nič a mohol by byť aj farebný a bol by to presne ten istý film. Americká justícia (v tom období) je zobrazená ako jeden veľký omyl (čo ja neviem či je, alebo nie). No film ma nenadchol čo je vidieť aj na hodnotení.

plagát

Návrat (2003) 

Dvom bratom sa do života vráti ich otec (preto sa film volá návrat). Deti majú v podstate pred pubertou, alebo sú práve v nej. Dvaja bratia majú úplne odlišnú osobnosť. Otca chlapci videli len na fotke a hneď ako sa vráti začne ich vychovávať. Spôsob výchovy je skôr správny ako zlý, aj keď otec urobí jeden prešľap, aj tak ich učí aký je život. Lenže to čo doteraz zanedbal nemôže za pár dní dohnať. S Andrejom (Andrey) to má ešte otec ako tak ľahké, ale Ivan je totálny rebel. Výkony jednotlivých hercov či už dvoch detí, alebo otca sú vynikajúce. Do filmu sa dá ponoriť a je to taká malá rodinná dráma. Neviem prečo má film kategóriu mysteriózny. Nepokladám za mysterióznu tú jednu záhadu čo vo filme je, alebo dajme tomu dve záhady (nevieme akú prácu robí otec). Film by mal do určitej miery výchovný charakter keby nemal taký koniec, ale koniec sa mi vlastne páčil.