Andrej Šilan sa narodil v Poľsku, no v mladosti sa s rodičmi presťahovali na Slovensko. A práve rodičia jeho i jeho brata Jána už v detstve pritiahli k umeniu. Mama viedla detské súbory, otec sa venoval hudbe, hral na husliach a obaja radi spievali. Svoje umenie v dospelosti rozvíjal v divadlách vo Zvolene a v Martine. V roku 1955 prestúpil do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove a členom tohto ansámblu bol do svojej smrti. V divadle spočiatku stvárňoval predovšetkým postavy milovníkov čo vyplývalo z jeho sympatického vzhľadu. Po hereckom vyzretí často hral aj charakterovo a typovo rôznorodé postavy. Poslednou premiérou, kde účinkoval, bola "Gogoľova Ženba". Tu opäť stvárnil milovníka - Aňučkina, ktorý bol Agátiným nápadníkom.
Ako sám tvrdil, bol predovšetkým divadelným hercom. No napriek tomu, že uprednostňoval divadlo pred filmom, hral aj v niekoľkých filmoch. Jeho prvou filmovou úlohou bola malá rola žandára vo filme Horoucí srdce (1962), neskôr bol ruským kapitánom (Hľadači svetla, 1971), partizánom Nikolajom v televíznom filme Ešte sa nevraciam (1975) či tokárom (sústružníkom) v inscenácii Fyzikus Rayman (1979). Do výrazného povedomia sa však dostal až v roku 1980 vďaka trilógii Nevera po slovensky, kde stvárnil postavu Hurdiša, ktorý bol jedným zo štyroch náruživých záletníkov. Neskôr sa ešte objavil ako okresný agronóm vo filme Pásla kone na betóne (1982) a jeho posledná filmová postava bola z televízneho filmu Kariéra (1988).
Radovan "TeddyBearik" Košťan
