Biografia
Gottfried Wilhelm Bitzer bol kameraman, ktorý sa narodil v americkom meste Roxbury v štáte Massachusetts. Pred kariérou kameramana pracoval ako premietač filmov, kde vyvíjal prvé kinematografické technológie pre spoločnosť American Mutoscope Company, z ktorej sa nakoniec stala Biograph Company. Išlo o prvú spoločnosť v Spojených štátoch, ktorá sa venovala výlučne výrobe a premietaniu filmov, a počas dvoch desaťročí patrila k najplodnejším spoločnostiam. Môže sa pýšiť tým, že vydala viac ako 3 000 krátkych filmov a 12 celovečerných filmov. Sám Bitzer túto spoločnosť obdivoval a učil sa umeniu filmovej fotografie od vynálezcu kinetoskopu W. K. L. Dicksona, ktorý režíroval prvé krátke filmy. Do roku 1903 tu bol Bitzer zamestnaný predovšetkým ako dokumentárny fotograf a od roku 1903 ako fotograf naratívnych filmov, keďže práve tie získavali na popularite.
V roku 1908 sa Bitzer zoznamuje ešte vtedy s neznámym D.W. Griffithom. V tomto roku ochorel hlavný režisér Biograph Company, Wallace McCutcheon starší a na jeho miesto nastúpil jeho syn Wallace McCutcheon mladší. McCutcheon ml. však štúdiu úspech nepriniesol, a tak spoločnosť usúdila, že dajú priestor dvojici Bitzer a Griffith. Počas nasledujúcich rokov Bitzer úspešne prenášal režisérove kreatívne vizuálne koncepty na plátno, najmä v oblasti kompozície a používania osvetlenia na vytvorenie atmosféry. Tento kameraman musel používať tzv. prírodné svetelné efekty ako svetlo ohňa, slnka a v interiéri prevažne svetlá sviečok. Už o rok neskôr teda roku 1909 bol prvým kameramanom, ktorý natáčal úplne pod umelým osvetlením, čo bola inovácia, ktorá nakoniec oslobodila hollywoodskych technikov od závislosti od prirodzeného svetla. V spolupráci s Griffithom vyvinul kamerové techniky, ktoré natrvalo ovplyvnili filmový priemysel, napr. fotografovanie s mäkkým rozostrením, pri ktorom sa pred objektívom kamery používa clona s rozptylom svetla. Ide o funkciu fade-out, ktorá sa používa na ukončenie scény, pri ktorom sa záber buď postupne zatemňuje v zmenšujúcom sa kruhu, čím sa scéna končí, alebo sa postupne otvára v rozširujúcom sa kruhu, čím sa scéna začína. Bitzer zdokonalil metódy snímania záberov zblízka a dlhých záberov tzv. long shots, a ako jeden z prvých kameramanov začal efektívne využívať perspektívu.
Medzi prvé významné filmy dvojice Griffith a Bitzer by sme mohli zaradiť krátkometrážny film Dollina dobrodružství (1908). Dvojica na seba upozornila krimi filmom Svědomí zločinu (1914), ktorý disponoval veľkou krutosťou, ktorá sa v týchto rokoch vo filmoch vyskytovala ojedinele. Filmový kritik Dennis Schwartz vyzdvihol film svojou dôležitou historickou hodnotou a označil ho za prvý veľký americký horor. V roku 1915 vychádza významný americký historický veľkofilm Zrození národa, ktorý je adaptáciou románu a divadelnej hry Thomasa Dixona Jr. z roku 1905. Vďaka Bitzerovej kamere sa film stal priekopníkom v detailných záberoch a už spomenutých "fade-outoch". Obsahuje starostlivo zinscenovanú bojovú sekvenciu so stovkami komparzistov, ktorí vo výsledku vyzerali ako tisíce. Medzi zaujímavosti patrí, že išlo o prvý film, ktorý sa premietal v Bielom dome, kde si ho pozrel prezident Woodrow Wilson a jeho rodina. Je obdivuhodné, že toto duo Bitzer a Griffith dokázali iba v priebehu jedného roka prepísať filmové rekordy a prekonať spomínaný film Zrození národa. Tým filmom bol historický epos Intolerancia (1919), ktorý zaujal aj svojou stopážou 197 minút. Ide o najvýznamnejší film nemej éry, v ktorom sa prelínajú štyri paralelné dejové línie, ktoré od seba delí niekoľko storočí. Bitzer tu opäť aplikoval svoje kameramanské schopnosti napríklad vo využití farby s prepojením všetkých časových období. Pre lepšie pochopenie významnosti tohto diela, film Intolerancia silne ovplyvnila aj európske filmové hnutia. Bitzer sa podieľal na ďalších významných filmoch ako napríklad Děti velké revoluce (1921) a Děti svobody (1924) obe s vojnovou tematikou.
G.W Bitzer sa radí k najvýznamnejším kameramanom rannej americkej filmovej produkcie. Prispel do filmového priemyslu inováciami, ktoré sa neskôr začali vo veľkom používať a pripravil pôdu pre budúcich talentovaných kameramanov. Bitzer v roku 1944 zomrel v Hollywoode, na mieste kde tvoril a prežil väčšinu svojho života. Príčinou jeho smrti bola zástava srdca. V roku 2003 ho Medzinárodná asociácia kameramanov (International Cinematographers Guild) v prieskume označila za jedného z desiatich najvplyvnejších kameramanov v histórii.
Kameraman
Režisér
Dokumentárne | |
---|---|
1906 |
Logging in Maine |
1905 |
Uvnitř newyorského metra, ze 14. na 42. ulici |
Herec
Krátkometrážny | |
---|---|
1909 |
Lucky Jim |