Zaujímavosti (6)
Nemeckí rytieri (1955)
- Druhý remake filmu Frühjahrsparade (1934), na který nejprve navázal titul Spring Parade (1940). Zde i ve Frühjahrsparade si Hans Moser podržel stejnou roli frizíra Jeremiase Swobody. V 50. letech film nebyl vybrán náhodou, protože ve 30. letech byl jeho hvězdou Wolf Albach-Retty, zatímco po dvaceti letech film patřil jeho bývalé ženě Magdě Schneider a jejich společné dceři Romy. (NinadeL)
Netopýr (1937)
- Hans Moser se ve stejné roli objevil znovu ve filmu Die Fledermaus (1962). (NinadeL)
Frasquita (1934)
-
Jarmila Novotná ve své knize Byla jsem šťastná vzpomíná: "Filmová společnost Atlantis povzbuzena velkým úspěchem Guiditty přišla s nápadem zfilmovat jinou Lehárovu operetu, Frasquitu. Velmi stáli o to, abych hrála hlavní roli. Libreto se mi líbilo a nabídku jsem přijala. Filmování začalo v červnu 1934. Některé záběry byly točeny ve filmových ateliérech ve Vídni a tam se také připravovaly zvukové snímky, které jako dirigent řídil sám Lehár. Pak celý štáb odjel do Dubrovníku v Jugoslávii. Tenokráte mohl jet se mnou Jiří, což bylo příjemné. Mými partnery byli Heinz Hans Bollmann, Heinz Rühmann a Hans Moser. Film režíroval Karel Lamač. Mnohdy to nebylo ani trochu snadné. Jedna scéna byla filmována na lodi z jiné lodě. Než se stačilo všechno připravit, moře se silně rozbouřilo a lodě se hrozně kymácely. Nejhorší při tom bylo, že jsem se musela dívat přímo do kamery, která mi tančila před očima, a udělalo se mi špatně. Nezbylo, než filmování přerušit, nemohla jsem dále. Opakovali jsme to příští den, díky Bohu bez vln. Film pak byl dokončen ve Vídni. Dodnes mne velmi těší, když se dozvídám od známých z Vídně, že se tam Frasquita ještě občas promítá.
Hned na to jsem dostala od Lehára následující dopis:
Velevážená milostivá paní,
odpusťte, že Vám posílám tuto fotografii, chtěl bych se Vám připomenout. Po našem návratu z Dalmacie jsem marně čekal na Vaše zavolání. Ale premiéra Frasquity bude ve čtvrtek v kinu Busch a píší, že budete přítomna. Je to pravda? Bych bych nesmírně rád,
Váš oddaný Franz Lehár." (NinadeL)
Polská krev (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Po úspechu filmu Hudba sŕdc dostal som ďalšiu ponuku - hrať vo sfilmovanej operete Oskara Nedbala Poľská krv úlohu Bola Barańského a to popri Anny Ondrákovej, ktorá hrala Helenu-Marynu v českej i nemeckej verzii. Starého Zarembu, Heleninho otca, hral v českej verzii Theodor Pištěk, Popiela Ludvík Veverka z Vinohradského divadla. S Alenou Frimlovou som sa už bol stretol v Hudbe sŕdc, kde hrala moju žiarlivú milenku, a teraz opäť žiarlivú Vandu. Frimlová nerobila v civilných šatách dojem filmovej hviezdy, skôr domácej panej zo statočnej pražskej meštianskej rodiny. Pritom bola na divadelnej scéne obdivovanou herečkou ženských vampov. V nemeckej verzii Poľskej krvi hral aj populárny rakúsky herec Hans Moser. Nebol pôvodom Viedenčan, lež Francúz, vlastným menom Jean Juliet. Otec, kamenár, sa nasťahoval do Viedne, kde syn vystupoval v kabaretoch najprv ako huslista, zborový spevák a nakoniec ako populárny herec v operetách a filmoch. Aktívny bol až do smrti. Zomrel 19. 6. 1964. Filmovanie Poľskej krvi bolo pre mňa opäť krokom nečakaným a veľmi vážnym aj preto, že som hral s Anny Ondrákovou, ktorá vtedy nesporne patrila medzi prvotriedne filmové hviezdy. Svojej roly sa ujala veľmi rozhodne a Helena jej vyšla presvedčivo práve tak ako Maryna. Pokiaľ išlo o mňa, bola ku mne vždy čo najsrdečnejšia, nikdy mi nedala pocítiť, že je viac ako ja - začiatočník. Naopak! Nevynechala ani jednu príležitosť a scénu, aby si ju nevypočula až do konca, aby nepochválila a neľutovala, že jej skromný hlások nevynikne popri mojom, ktorý som musel podľa pokynov režiséra Lamača práve pri duete s ňou krotiť. Zoznámila ma aj so svojím manželom Maxom Schmelingom, ale k intermezzu žiarlivosti, ktoré opisuje Janko Blaho vo svojich spomienkach 'Zo skalického rínku' - nikdy nedošlo." (Šuplík)
Der Dienstmann (1932)
- Společnost Ondra-Lamač-Film Anny Ondrákové a Karla Lamače natočila s Hansem Moserem dva krátkometrážní filmy: Der Dienstmann a Der angenehme Patient (oba 1932). (NinadeL)
Man braucht kein Geld (1932)
- Hans Moser hrál znovu i v novém zpracování pod názvem Der Onkel aus Amerika (1953). (NinadeL)
Herec
Dokumentárne | |
---|---|
2010 |
Der ewige Dienstmann - Hans Moser im Porträt (TV film) - a.z. |
2005 |
Filmlegenden. Deutsch (TV film) - a.z. |
2002 |
Das Jahrhundert des Theaters (seriál) - a.z. |
1994 |
Heinz Rühmann: Kleiner Mann ganz groß (TV film) - a.z. |
1969 |
Das war Hans Moser - Erinnerungen an einen großen Komödianten (TV film) - a.z. |
1962 |
Hans Moser ganz privat (TV film) |
Krátkometrážny | |
---|---|
1934 |
Das hohe C |
Mayer beim Zahnarzt |
|
1933 |
Der Große Trick |
Fuchs auf der Hetzjagd |
|
Kurzschluß |
|
1932 |
Der Dienstmann |
Der angenehme Patient |
|
1918 |
Das Baby |
Scenárista
Filmy | |
---|---|
1959 |
Herrn Josefs letzte Liebe |
Krátkometrážny | |
---|---|
1932 |
Der Dienstmann |
Der angenehme Patient |
Hosť
Relácie | |
---|---|
1964 |
Das Leben ist die größte Schau |
1957 |
Was sieht man Neues? |