Mabel, Fatty and the Law

Iggy píše, že film má okrem pár štuchancov len historickú hodnotu. Rozhodne nie! Tento film totiž výstižne poukazuje minimálne na dve veci. Po prvé, že policajná moc sa i v demokraciách sústredí pri dokazovaní svojej zmysluplnosti na štatistiku úspešného postihnutia prípadov nevýznamnej a drobnej kriminality. Takej, ktorú by nikoho s normálnym uvažovaním nenapadlo nejakou kriminalitou nazvať. Fattymu tu ide o 30 dňový trest väzenia alebo vysokú peňažnú pokutu za nevinné objímanie sa v parku, kde je objímanie zakázané výstražnými ceduľami. Priestor strážia piati fízli. Jeden sedí na strome a striehne, či sa niekto neobjíma alebo nebozkáva. Po druhé, ide o spôsob, akým policajti a sudcovia riešia prejednávanie skutkov. Prevažujú agresívne slovné útoky z pozície sily. Niekedy (pri bezbranných a maloletých) aj fyzické násilie. Poznámka: pokiaľ namietnete, že toto sa predsa už dnes nerobí, tak hneď vyskočia desiatky iných prkotín, za ktoré spoločnosť hrozí väzením. Pretože toto je systémové: vymyslí sa nejaká totálna hlúposť, že toto je trestné a stanoví sa nový trestný čin a dá sa zaň prísna sankcia. A sloboda je zasa v dôsledku takýchto systémových zámerných zlyhaní opäť kus hlbšie v piči. Napríklad - zastanete na poli ako okoloidúci tulák, aby ste si odtrhli pár šúľkov kukurice, či vyhrabali pár zemiakov na večeru. Ak Vás lapia fízli, hrozí obvinenie a súd za spáchanie trestného činu. Rovnako, ak v štátnom lese turista zdvihne bakuľu, podopiera sa ňou s tým, že si ju napokon vezme domov. Alebo ktosi si chytí v rybníku do ruky jedného pstruha. Môžete ísť za tieto hrozné trestné činy do lochu až na dva roky. Natvrdo. Neveríte? Stačí si pozrieť § 212 ods. 2 písmeno d) slovenského Trestného zákona. Znie: "Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.". Veru dobre spravil Fatty Arbuckle, že na štandardy správania sa polície a súdov upozornil už začiatkom 20, storočia v svojej kratučkej, ani nie štvrťhodinovej sociálnej groteske. Pravdou je, že ukázané gagy sú často len takým zdôrazneným gestikulovaním s pár buchnátmi, no v naznačenom kontexte to až tak nevadí. V novom miléniu sa totiž v správaní a dokazovaní si existencie štátnomocenského a donucovacieho aparátu veru veľa nezmenilo. Trestajú sa drobnosti, pozornosť sa sústredí na drobnú poľnohospodársku lumpačinu a nevýznamné krádeže, čo sa nafukuje do rozmerov div nie takých, že drobné krádeže Cigánov sú zodpovedné za vznik krízy, zdražovania, krachov spoločností a rozkrádania fondov i rozpočtu. Samozrejme, že krádež kila zemiakov je taktiež príčinou všetkej korupcie. Olej do ohňa vytvárania nepriateľa z menšiny prilievajú televízie svojimi jebnutými reportážami o nespratných Rómoch. V nich sa pomocou zručných zostrihov a komentárov z niekoľkých percent ozajstných kreténov vytvára obraz celého etnika. To je potom väčšinou národa považované za príčinu všetkého zla. Takto to vyhovuje polícii, súdom, no najmä naozajstným zločincom: vládcom. (20.04.2015) (menej) (viac)