Black Space

Až na pár detailov, ktoré tvorcovia zrejme považovali za zbytočné riešiť (výroba 3D zbrane za krátky čas, prepašovanie zbrane na policajnú stanicu, nevyužitie špeciálnych jednotiek pri zásahu v závere, Rami nevyužil majáky na aute pri ceste do pôrodnice, neodhalenie špióna v blackspace, hoci ide o systém, ktorý ho ľahko odhalí) ide o solídne dielo založené na vysoko aktuálnej tematike šikanovania. Chvályhodné je, že aj napriek vysielaniu na netflixe nevzhliadneme v podstate stereotyp, ktorým netflix bojuje proti stereotypu (pre tých, čo nevedia čítať medzi riadkami, ide o nevkusne nanútené gejské, lesbické, transsexuálne a transkultúrne vzťahy, keď v každom netflixovskom seriáli musí popierajúc históriu a reálie byť ideálne čierny gej, ázijská transka, parafilická lesba, ZŤP aj s preukazom atď.), až na jednu scénu, kde sa pokúša chlapec pobozkať chlapca na párty pri strome, avšak je odmietnutý a takmer prehliadnuteľnú líniu, že prvá obeť mala gejský vzťah so synom starostu. Hoci sa to in medias res zdá ako ústredný motív, upadne do stratena. Ak seriál zhodnotím subjektívne racionálne, od druhej časti sa začal bezprízorne naťahovať, hoci musím uznať, že zameraním sa na pointu (kto je vrah a prečo) bola rozvláčnosť seriálu skvelá. Niektoré postavy, žiaľ, umreli skôr, než sme ich spoznali. Chýba hlbšie spoznanie jednotlivých aktérov (nebolo ich zas až tak veľa, aby sa nedalo ísť do hĺbky) a veľmi citeľne chýba hlbšie spoznanie Ramiho Davidiho. Tvorcovia išli len po povrchu - u Ramiho sledujeme jeden ústredný traumatický zážitok z detstva, vedľajšiu dejovú líniu predstavuje jeho asi nie celkom naplnené manželstvo, ktoré nevedno, či sa rozpadalo, alebo ho udržalo pri živote len dieťa, alebo manželka mala predstavovať tú najtolerantnejšiu ženu na svete, hoci mu sem tam naložila. Do seriálu nemusela byť vôbec zakomponovaná tá pralinka americkej ľudskosti a žiadna kolegyňa nemusela prísť. Rami si vystačil aj sám a perfektne zvládal svoju rolu kedysi šikanovaného dieťaťa a zahral to skvele. Prototyp samotára. Ako píšem, povrch sa prejavuje - chýba hlbšie spoznanie Ramiho, jeho rodiny, ostatného detstva, dovysvetlenie, čo sa udialo po 11. ročníku, keď prišiel o oko, ako sa stal policajtom, čo ho k tomu priviedlo (najmä, keď si riaditeľ mal myslieť, že skončí ako kriminálnik-žeby narážka na stereotyp, že týrané dieťa musí byť nutne patologickým?), prosto "vyšetrovanie odbité". Z toho vyplýva absencia emócie medzi Ramim a jeho peknou kolegyňou Shmuel Morag. V takto nastavenej skupinovej dynamike bola uveriteľná emócia asi len vzťahu Rami-Chino. Škoda, že sa s tým tvorcovia takto uspokojili. Emotívne ma však chytil a zaujala ma samozrejme hlavná dejová línia a čakanie na odhalenie vraha, preto ostatné dejové línie pôsobili na mňa skôr rušivo. Herecké obsadenie slabšie. Svoju rolu uveriteľne zahral len Guri Alfi (Rami), miestami jeho kolegyňa Reut Alush (Morag). Všetci herci bol skôr individualisti, chýbala chémia medzi nimi, čo bolo citeľné. Mladí nehrali svoje role uveriteľne, najmä keď bolo treba prejaviť emóciu. Už aj v kinematografii sa začína prejavovať syndróm vzrastajúcej sociálnej izolácie a alfa generácie. Vybrané nedotiahnuté pasáže - Rami v závere zahral prekvapenie, že jedným z útočníkov je Itamar, pritom však chýbala scéna, v ktorej by bola zachytená jeho pozitívna afinita k Itamarovi (pôsobilo to skôr ako pripečený kaktus); Guy otvoril notebook, keď bol na návšteve, a hneď ho aj zavrel - žiaden ďalší súvis s dejom - rovnako ako jeho fotenie si spisu na WC.. Jednoducho sa zdá, že tvorcovia chceli ísť do hĺbky, ale nezvládli to, najskôr preto, že ide o začiatočníkov a ich prvé tvorby, ale možno aj pre neznalosť základnej teórie kinematografie, resp. absentuje riadna a kvalitná príprava scenára a tvorcovia, zdá sa, ho menili "za jazdy" a improvizovali počas natáčania s rezignáciou na kauzalitu deja. Ako som písal v úvode, inak je to pomerne kvalitné dielo s vysoko aktuálnou tematikou a "srdcervúcim", no úprimným prejavom riaditeľa Hanocha s pištoľou na zátylku. Osobne si nemyslím, že Hanoch bol obľúbenou postavou a mohol byť zabitý, čo by prejav netolerovania tolerancie šikanovania, zneužívania detí a násilia páchaného na nich. Tak či onak, vetami Hanocha: "Ste skazená generácia. Ste nuly.", bolo povedané všetko (vnímanie mladých staršou generáciou, skutočné rozdiely, ktoré badáme v realite, úpadok morálnych hodnôt, strata zábran, neúcta k tradíciám, hodnotám a ľuďom, alkoholizmus, drogy, tu síce neukázaná, ale promiskuita, atď.), aj keď jeho prejav bol prinajmenšom rozporuplný a odporujúci si. Viac hodnotový, než pod tlakom strachu z hroziacej smrti. Záverom, úprimne som očakával pri vývoji viac masakru, že obete budú pribúdať, že riaditeľa nakoniec zastrelia, alebo že Itamar aspoň skončí. Ako kniha by to bolo top dielo, ako seriál pokuľháva na viacerých miestach a zachraňuje to hlavná dejová. Skrátka, nevyužitý potenciál. (25.09.2021) (menej) (viac)