Rose Island

Americký anarchistický filozof Hakim Bey hovorí, že v dnešnom zosieťovanom svete je možné vytvoriť ostrov pozitívnej slobodnej deviácie len v okách medzi sieťami. Čím je sieť hustejšia, tým ťažšie je možné takýto priestor nájsť. Jeho existencia je však možná len na určitú dobu. Kým si vytvorenú možnosť slobodného prejavenia sa nevšimnú mocní a pod rôznymi zámienkami ju nezlikvidujú. Preto je možné takéto slobodné miesta nazvať len ako Dočasné autonómne zóny. Nikdy nie trvalé. Ružový ostrov vtipne a s nadhľadom popisuje jeden z takýchto prípadov. Vrátane trpkého konca, ktorý zároveň znamenal doposiaľ jedinú zahraničnú vojenskú inváziu Talianskej republiky. A dal tak filmu, pravdivú a zároveň vtipne tragikomickú bodku za túžbou po slobode. (27.12.2020)

Giorgio Rosa, to musel byť riadny týpek! :) Ale nápad mal fakt zaujímavý, hoci to pôsobilo skôr ako nejaký impulzívny experiment, a nie ako dômyselne premyslené "založenie nového štátu". Filmové spracovanie tohto bizarného príbehu ma bavilo, hoci toho sarkastického humoru by som uvítal kľudne viacej. Čo sa mi nepáčilo, tak až príliš veľa tých politických "vsuviek", bez ktorých by to síce nešlo, ale zbytočne bol na to kladený veľký dôraz. Každopádne, zaujímavý kúsok, až sa človek na konci zamýšľa, že prečo to Taliansku tak strašne vadilo. Ale asi sa báli, že to bude až príliš veľký precedens. No aspoň necelý rok si užila Repubblica dell'Isola delle Rose svoju slávu :) (13.01.2021)

No čo sa človek nedozvie. Určite by ma nenapadlo, že jediná úspešná námorná invázia Talianska bol námorný útok na úbohú plošinku o rozlohe 400 metrov štvorcových. Na mieste OSN by som vydal rezolúciu o neoprávnenom útoku, na defacto slobodný štát. Medzinárodné vody sú holt medzinárodné vody. Život píše tie najkrajšie príbehy, pričom aj tu platí, kde je vôľa, tam je všetko možné. Na slabší nadpriemer akurát. 70/100 (12.01.2021)

Vo Svete sa denne dejú také veci, nad ktorými (viac-menej) „nechápavo“ krútime hlavou. Film „Rose Island“ sa snaží spracovať jeden príbeh, ktorý sa stal neďaleko od Talianska. Giorgio Rosa v roku 1968 sa rozhodol, že si postaví vlastný a nezávislí ostrov (na medzinárodných vodách). Na ostrov môže prísť ktokoľvek a môže požiadať aj o občianstvo. Film dotkne takmer všetky dôležitejšie časti príbehu, ako „vznik“ ostrova pomocou priateľov, boj s Talianskou vládou, hájenie záujmov na Európskej súde, ako aj smutný (ale očakávaný) koniec celého „projektu“. Mierne mi vadí, že na vybudovanie ostrova z pohľadu technickej stránky nevenovali trochu viac pozorností. Na druhej strane som rád, že režisér sa nebál (aj keď len povrchne a občas „parodicky“) trochu ukázať, že ako rieši „podobné“ problémy Talianska vláda (na spôsob taliansky). Zaujímavý príbeh o realizácii vlastných snov, ale predovšetkým o imponovaní bývalej frajerky (v snahe získať ju naspäť). Po dlhšom čase jeden taký jednoduchší snímok v zozname filmov Netflixu, ktorý síce nie je prevratný, ale za to je viac-menej v poriadku. P.S.: Autentické obrazy a fotky sa už stávajú nutnou súčasťou u takýchto filmoch. Osobné hodnotenie: 73% (***) (05.01.2021)

Zábavné, sympatické, milé, v závěru mrazivé. Bitva Davida s Goliášem, o které jsem nic nevěděla. Pěkný film s výborným soundtrackem, není to typická potřeštěná italská komedie, přesto mě v mnoha momentech výborně pobavila. Osobně mě nejvíc rozesmál trosečník a pochopitelně myšlenka vlastníctví svého "ostrova", kde budou platit má pravidla, se mi velmi pozdává. Tohle musela být v šedesatkách solidní šleha pro páprdy... (02.08.2021)