Výbuch

Prekvapivo vyborny mix roznych filmovych zanrov,aj ked nie kazdemu to sadne,no na mna to urobilo dojem,najvacsim plusom a tahakom bola herecka Katherine Langford,ktora bola skvela,blazon ako sa patri,ale v dobrom slova zmysle a ta jej pekna tvaricka,juuuuuuuj,takze nemozem si pomoct,ale dam plne hodnotenie a basta...:-) (25.10.2020)

Neviem ako sa budú ľudia dívať na "Spontaneous". Budú ľudia, ktorí film ocenia, no predpokladám, že viacerým to môže prísť príliš bizarné a divné. A viem to pochopiť. Určite to nebude film pre každého. Kam sa zaradím ja? Film v mnohých aspektoch oceňujem a bavil ma. No nie je to film, ktorý by som mohol odporúčať každému. Ak máte radi čierne komédie a nebude vám vadiť aj trošku grafickejší vizuál, tak si podľa mňa budete schopní niečo z filmu zobrať. V prvom rade mám rád postavy. A môžu za to aj dobré herecké výkony. Katherine Langford je veľmi presvedčivá. A veril som jej každú momentku. Aj tie vtipné, aj tie dramatické. Takisto nevieme prečo sa vlastne všetky tie veci okolo nej dejú. Prečo musia študenti takto zomierať? Nevieme. A tak je to často aj v živote. Nikto z nás nevie kedy reálne umrieme. Môže to nastať skutočne kedykoľvek. A myslím si, že aj to je záverečný odkaz, ktorý sa nám film ako divákom snaží venovať. Občas vo filme sú nejaké tie klišé, no nevenujú sa im tvorcovia príliš dlho. Inými slovami - trvajú príliš krátko na to, aby to začalo byť otravné. Film je podľa mňa vtipný v správnych momentoch, dramatický v správnych momentoch a dokonca je tu aj časť, kde by som film ohodnotil ako celkom creepy. Nebudem spoilovať, no povedzme to takto. Od určitého bodu už ten úvodný shock value opadne. A kým prvá smrť bude celkom grafická a šokujúca, o chvíľu to už nám to ako divákom príde skoro normálne (znie to hrozne, ale je to tak). No potom si to práve scénkou, o ktorej rozprávam tvorcovia rozhodnú napraviť a ten shock value sa na ten moment vráti. Pre mňa je to asi moment kedy film vrcholí. A je to veľmi dobre zvládnuté. Som rád, že som film videl, rozhodne to malo nejaké originálne prvky, ale odporúčať na sledovanie to budem len tým, ktorí majú radi trošku krvavejšie čierne komédie. Ak nie ste ten typ diváka, tak si radšej nájdite niečo iné. Hodnotenie: B+ (15.10.2020)

Žánrová směs neurčité chuti 1)  v sobě nese zásadní rozpor mezi vcelku chytrými dialogy, které mezi sebou studenti vedou a neobyčejně hloupou zápletkou - vybuchováním lidí. Jasně, lze namítnout, že výbuchy jsou jen hyperbolickým vyjádřením existencionální nejistoty._____   2)  Spoiler. Studenty nijak moc nezajímá, o co jde. Nezajímá to vlastně nikoho - po prvním mrtvém běží jakési školní vyšetřování, ovšem policie se do věci vloží až po třetí (!) oběti. Je to, pravda, policie federální, ale očividně ani FBI, či co za složku to bylo, nic rozumného vcelku nepodniká. Tvůrci namítnou, že na celou věc nazíráme z pohledu studentů. Pak ale zapomněli dodat, že jde zřejmě o studenty zvláštní školy pro děti s inteligenčním hendikepem._____ 3)  Spoiler. Po celou dobu jsem si říkal: jaké jen tohle může mít vyústění? Jakou pointu mohu očekávat? Odpověď je jednoduchá. Film prostě žádnou pointu nemá, pokud za ni nepovažujeme vskutku blouznivý výrok, že máme žít pro dnešek, protože nevíme dne ani hodiny._____ 4)  Přitažlivý 21letý Charlie Plummer (Dylan) se smyslnými rty, Jared Ager-Foster (Jed) či Peter Bundic (Steve), oba nezjištěného věku, zaručují, že se mám alespoň já chvílemi na co dívat. Zejména dívky jsou ovšem poněkud přestárlé na budoucí maturantky, ať už jde o 24letou Australanku Katherine Langfordovou (Mara, tvoří párek s Dylanem) či dokonce 28letou Kanaďanku Hayley Lawovou (černošská Mariina spolužačka a kamarádka Tess). Ale u studentů zvláštní školy je třeba ocenit, že vůbec k maturitě došli, že._____ 5)  Chápu, že film je zde na ČSFD označen za komedii. Chápu i označení za fantasy. Ale co je v něm ze science fiction, mi do konce zůstalo skryto._____ 6)  Ne, že by snímek nepřinášel i nějaké ponaučení. Zde je to poznání napsané na transparentu, který nese jeden z protestujících před školou: The devil inside your children has found his way out! (16.09.2021)

Nie som fanúšik vybuchujúcich hláv a už vôbec nie v takomto žánri, kde sa všetko okolo toho snaží tváriť na klasickú stredoškolskú záležitosť so štipkou romantiky, ktorá bola ale veľmi mätúca. Mastnovlas Plummer totiž vyschol ako jesenná halúzka a pri bozkávaní to vyzeralo, ako by tam boli dve lesbičky: on ako tá vysušená a Katherine Langford ako tá, ktorá mu pravidelne žerie večeru. Inak kto nevidel, tak nech si radšej vychutná Plummera v seriáli Hledání Aljašky, kde bol nielen presvedčivejší, ale celý ten krátky seriál bol úplne o niečom inom, mal svoju kvalitnú krimi rovinu a mal tam aj oveľa krajšie dievča. Tento film sa mi vyslovene hnusil. (06.11.2020)

Mal som predstavu, že dostanem cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch, ale tá rýchlo prehrala svoj boj s citlivou (či skôr chápavou) sondážou do emocionálneho života mládeže (ak sa dá nazvať citlivým prístup s pozadím kamarátov a spolužiakov miznúcich v gejzíroch krvi). Autor (či už filmu alebo predlohy - kniha od Aarona Starmera) sa zrejme potreboval vyrovnať s touto fázou života a vytvoril na pozadí bizarného nápadu stredoškolský film (knihu) v tom najlepšom slova zmysle, v hlavnej úlohe s tými, čo ešte málo kalkulujú, no o to viac cítia - a svojim citom veria. Všetko to okolo slúži len k riešeniu základnej mládežníckej otázky - Čo so životom ? - teda otázky, ktorú tí, čo už viacej kalkulujú a menej cítia, respektíve svojim citom menej veria a menej sa nimi riadia (rozumej: dospelí) už nikdy potom nepociťujú tak pálčivo. Ja osobne som pochybnosti ohľadom tejto otázky uspokojivo nevyriešil dodnes - a preto ma tento príbeh o úprimnosti, nevinnosti, irónií a láske, o ich skaze a predovšetkým o prchavých, vzácnych okamihoch, ktoré môžu byť v ktoromkoľvek okamihu posledné, hlboko zasiahol. O to viac, že som čakal cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch. A pre úplnosť nutno doložiť, že línia explodujúcich tiel bola absolútne nezvládnutá, bez vývoja a bez nápadu - okrem samotného nápadu. Iba zábavné pozadie, respektíve prostriedok pre srdcervúci príbeh o mladej láske a strate, komentovaný s citom a humorom a fenomenálne odzbrojujúco zahraný. To u mňa jednoznačne víťazí, hoci sa takému žánru s ohľadom na svoju precitlivelosť voči mladosti vyhýbam. Práve preto - že bez tej absurdne lákavej premisy a menu Briana Duffielda, ktorého scenáre sa mi náramne pozdávajú, by som sa k SPONTANEOUS a k tej emocionálnej búrke, určenej zrejme úplne iným ročníkom, asi len tak nedostal... (27.03.2021)