Otevřená srdce

Je mi veľmi dobre medzi dánskou hereckou elitou, hlavne keď sú všetci pekne pohromade. A v tomto filme to tak bolo, a bolo to aj cítiť, lebo herecké výkony boli fantastické, najmä Mads a Paprika. Príbeh nebudem nejako rozoberať, lebo ja a nevera sa moc nemusíme, hlavne ak vo vzťahu, ktorý tá nevera postihne, nevidím žiadne trhliny, a tu som ich veru nevidela. Najviac mi bolo ľúto Joachima a vcítiť som sa najviac vedela do Marie. Ja sa len pýtam, že kto vlastne koho - v tomto prípade - miluje navždy? (06.11.2015)

Neviem o čom je dánsky manifest Dogma, ale s určitosťou viem, že som práve dopozeral vynikajúci film. Kedysi sme vraveli: "To je ako vo filme", keď sme chceli vyjadriť, že je niečo neskutočné, nereálne. Ak by sa nakrúcali iba takéto filmy, nikto by také prirovnanie nevymyslel. Pravdivosť, uveriteľnosť, nevyumelkovanosť, to pokladám za najväčšie devízy tohto filmu, ktorý chvíľami sledujete, ako dokument. Herci boli bezchybní, dialógy sa nezrodili v pracovni, ale boli odpočuté. Hudba mi výnimočne vôbec nechýbala. Btw. všimol si niekto podobu Madsa Mikkelsena (v tomto filme) s Pavlom Liškom? (23.12.2011)

Co si z filmu odnáším? Srdci neporučíš aneb Lidé plánují, Bůh (co když je náhoda jen jiné jméno Jeho vůle?) se směje. Holt tak už to na tom našem světě chodí. Pár přívlastku k samotnému filmu: syrové (páč Dogma 95), lehce uvěřitelné, srdceryvné, výborně zahrané - od Madse (svým oblíbencům můžu tykat) jako dost pravděpodobně nejlepšího herce současnosti bych taky nic jiného nečekal, nutno však říct, že se přidaly i dámy (Paprika Steen, Sonja Richter, ale i Birthe Neumann v úloze Joachimovy ošetřovatelky Hanne nebo představitelka Nielsovy a Mariiny dcery Stine, prý Stine Bjerregaard), určitě se nenechaly zahanbit, byly ve svých rolích vrcholně přesvědčivě. Zkrátka, co si mělo sednout, to si sedlo, nesedět (myšleno v křesle, nikoliv v base), film by mě rozhodně posadil. ;-) 85 % (08.09.2021)

Vždycky, když vidím u popisu filmu: žánr - romantické drama, tak fakt dostanu strach, co bude následovat. Tedy né, že bych nebyla něžná duše, která si blahem poslintá blůzku, jen co se na plátně objeví Colin Farrell či jinej děsně pěknej herec s vypracovaným břišním svalstvem. Ale opravdu se nechci podporovat v těch fantasmagoriích, co se mi pak před usnutím honí hlavou – já s Colinem na řetízkáči, já s Colinem jíme ze stejnýho talíře hranolky, nebo vrchol všeho, já spolu s Colinem hrajeme Dostihy a sázky (jasně vyhrávám, Farrellovi krachuje stáj a musí dávat fant). U dánských filmů podobnýho ražení můžu bejt nicméně naprosto v klídku, protože místní tvůrci maj bezva schopnost všechnu lásku schovat pod takovej nános utrpení, že by tam nic romantickýho nevyčenichal ani sám komisař Rex. No, po takovýmhle bijáku mívám sice pocit, že člověka nemůže v životě potkat nic pěknýho, ale to jsou věci, který za pomocí Jamesona řeším tak nějak každej večer. (16.06.2015)

Dáni mi zas dali zabrať. Zvláštne ako súčasne milujem, no zároveň aj neznášam, keď so mnou film dokáže robiť, čo sa mu zachce. Zametať s mojimi pocitmi, zmiasť ma, zneistiť alebo rovno rozbiť na pár kúskov. Keď to bolí aj reálne, nie len vo filme. Snažila som sa pochopiť konanie všetkých postáv, no aj tak som sa neubránila tomu, že som po celý čas k nejakej z nich pociťovala hnev. Najprv to bola Marie, pretože zrazila Joachima a v jednej prekliatej sekunde mu tým zmenila celý život. Nemohla proste práve šoférovať po inej ceste?... prečo sa Joachim tak uzavrel a snažil sa dostať Cecilie čo najďalej od seba? Nemal o ňu aspoň skúsiť bojovať? A potom prišiel rad na Cecilie, keď celá zmetená v novej životnej situácii, na ktorú nebola pripravená a pravdepodobne ešte ani vyzretá, začala hľadať pochopenie u vydatého Nielsena. A nakoniec som zúrila aj na neho, pretože jej nie len podľahol, on sa dokonca zamiloval. Dočerta s tými pocitmi, ktoré nás stále ovládajú. Dočerta s láskou a nešťastnými náhodami, ktoré sa nikdy nepýtajú, kedy je vhodné prísť. Možno nazvať lásku niečím pozitívnym, keď dokáže narobiť toľko zla? Je láska čistá alebo skôr sebecká? (16.01.2016)