Můžu tě zničit

"B´že, víééš, čóoo... jak Ti píšem tú novú knihu, tak moji agenti v kuse pičovali, nech už doručím rukopis. A že do šiestej do rána, chápeš? Tak som pokukala na nete nejaké články, o tom akorýchlopísať a pre inšpiráciu dala zopár džointov. A hor sa do písania. Ale potom ma cez esemesky prehovorili kamoši, nech prídem na drink a malý pokec. No ty kokso! Som sa hardkore rozdzigala! Že jeden drink! Že malý pokec! Na druhý deň úplné točo-močo. Čelo rozbité, jak som opitá zrazila roh stola. Na posudzovaní rukopisu totál nechápačky. Čo za facoviny som nasypala do tej knihy. Ani sama nepamätám, že čo a prečo. A ešte horšie bolo, keď som išla domov, chápeš? Ani za boha trafiť domov. Totál amnézia. Akurát na záver, som si, do riti, spomenula, že som sa s dakým vychrápala. Ne-plá-no-va-ne. Veď si nič nepamätám, len také natriasanie. Chápeš!?". Celkom sympaticky vykreslené potiaže tvorivosti a potreby totálneho uvoľnenia v dôsledku narastajúceho tlaku dodržania dodania rukopisu v zmluvnom termíne vydavateľstvu. Pozná to asi každý, kto riešil odovzdanie niečoho, čo sa teoreticky dá sfúknuť za pár hodín, na poslednú chvíľu. Tentoraz z pohľadu mladej spisovateľky, ktorá ma za sebou úspešnú prvotinu. (13.02.2021)

"Tak pozor, to, čo som Ti vravela v prvej epizóde, nebol klasik reset hlavy. Tam bolo niečo divné. Možno mi ktosi čosi nasypal do chlastu. Preto to okno. Preto tá nejasná spomienka na sex. Navyše, môj dobrý kamoš mi o priebehu chlastačky vypráva tak divne...nepresvedčivo... ...Až to vyzerá, že sa zamotáva do vlastných lživých sračiek. Ale hej, šla som to oznámiť. Vyšetrili ma.". Divoká, no v zásade neškodná vymetačka barov z prvého dielu sa razom mení na zvláštne podozrenie hlavnej hrdinky, mladej spisovateľky Bely na niečo temnejšie. Na možné zneužitie vplyvom zámerne podaného oblbováku v nápoji, droge... Kto vie? Naozaj tu niekto klame a to poriadne. (14.02.2021)