Lend-Lease: A Bilion Dollars for the USSR
Obsahy(1)
Jako blesk z čistého nebe! Německý útok na Sovětský svaz začal 22. června 1941. Sovětské jednotky nebyly v tu chvíli plně mobilizované ani připravené k boji, a tak se fašistům podařilo zničit během několika týdnů tisíce tanků, letadel a zbraní. Rudá armáda byla zcela ochromena. Na pomoc jí však v roce 1943 přicházejí Spojenci, kteří hledají způsob, jak přepravit vojenské vybavení přes německou linii do Ruska. Americký prezident Roosevelt přichází s dokonalým plánem, jak se vyhnout Třetí říši... Podrobnosti o spojenecké vojenské pomoci Sovětskému svazu přináší tento dokument. (Kino Svět)
(viac)Recenzie (2)
Zopár zaujímavých informácií a záberov, ale celkovo priemerné spracovanie. Čítanie Vladimírovho stručného komentára s doplňujúcim informačných obsahom ma zaujalo o čosi viac. ()
Jeden z najlepších dokumentov poslednej doby, zahrňujúci dokumentárne a archívne materiály doposiaľ ešte nepublikované. Ide o materiály získané zo sovietskych archívov Výboru obrany štátu z rokov 1941 až 1945, ktoré sú pre všetkých vojnových fanatikov priamo balzamom na duši. Aj keď s niektorými údajmi z tohto dokumentu by sa dalo polemizovať napr. zimná ofenzíva ČA v roku 1941 za pomoci americkej výzbroje?? ale aj iné. Väčšia časť v dokumente uvedených údajov doposiaľ nebola oficiálne známa. Dejom filmu sa prelína zo všetkých strán tzv. Lend-Lease (Zákon o pôžičke a prenájme) išlo o program vojenskej a materiálnej pomoci USA 38 krajinám, ktoré boli zapojené do vojnovej riavy v Európe ale aj vo svete. Zákon bol schválený 11.3.1941 a na nátlak Roosevelta dňa 30.10.1941 bol do neho zahrnutý aj Sovietsky zväz. Išlo v ňom o astronomickú sumu 50,1 miliardy dolárov (približne 647 miliárd dnešného doláru), kde samotný ZSSR zhltol z tohoto balíka sumu 11,3 miliardy dolárov. Najaktívnejšia pomoc Sovietskemu zväzu na konci roku 1941 bola zo strany Británie. Ta bola z logických dôvodov, pre Churchilla boli boje na východnom fronte prijateľnejšie, ako keby viedol Hitler operáciu Seelöwe na ktorú tak nemal prostriedky ani dostatok síl. Už na prelome rokov 1941/42 Británia poskytla sovietom 699 lietadiel Hurrican MK. IIB a Tomahawk, ktoré boli vyplatené zlatom. V decembri 1941 lode naložené americkou pomocou pre ZSSR na základe vypuknutia vojny s Japonskom a vstupom USA do 2. svetovej vojny, boli vyložené a technika ostala americkým vojnovým silám. Sovietsky zväz bol odkázaný na pomoc Británie, nakoľko jeho priemysel bol v chaose, mnohé priemyselné závody boli zničené alebo skonfiškované postupujúcimi nemeckými jednotkami, respektíve v procese evakuácie na východ krajiny. Straty na bojiskách východného frontu prevyšovali schopnosti náhrady vlastného priemyslu. Prečo takéto následky, keď vojna nebola neočakávanou. Išlo predovšetkým o novú taktickú stratégiu „bleskovej vojny“. Útok nacistov mal takú silu, že od 22. júna 1941, zmietol prekvapenú Červenú armádu z ktorej viac ako milión vojakov len v počiatkoch Veľkej vlasteneckej vojne padlo do zajatia. Pravdou je, že oproti nim stalo 5 miliónová najsilnejšia, najmobilnejšia a najlepšie vycvičená armáda sveta (wehrmacht a vojenské zbory satelitov Nemecka) na ktorých pracoval priemyselný, hospodársky a vojenský potenciál takmer celej Európy. Od roku 1942 až do konca vojny bolo dodaných od Spojencov Sovietskej armáde vojenský kontingent, z veľkej väčšiny od USA. Išlo o 21478 lietadiel, 12041 tankov, 9600 diel, 2000 ťahačov, 431236 nákladných automobilov 35000 motocyklov a 13000 jeepov a veľké množstvo ďalšej výzbroje. A keďže išlo o vojnovú pôžičku, tak ju treba aj splatiť. Všetkým krajinám USA zostatky pôžičiek vyplývajúce z tzv. Lend-Lease v roku 1972 odpustili mimo ZSSR, ktorý dodnes splatil okolo 722 miliónov dolárov a po rozpade krajiny prešiel dlh na Ruskú federáciu, ktorá do konca roka 2030 je povinná zaplatiť ešte 100 miliónov dolárov. () (menej) (viac)