Reklama

Reklama

Neviditeľná

  • Česko Neviditelná (festivalový názov) (viac)
Trailer 2

VOD (1)

Obsahy(1)

Melody vstupuje do filmu tak ako vstúpila do nakrúcania. Nečakane a zrazu. Stojí pred nami plná emócií, s odhodlaním poraziť svoju bolesť. Cez svoje umenie stelesňuje všetko, čo pri pôrode zažila a do hĺbky odhaľuje svoju traumu z pôrodu. Vďaka jej úprimnosti a pohľadu expertky Penny Simkin rozumieme Stelle, ktorá nedokázala uniesť bolesť z pôrodu a zažalovala nemocnicu. Kaskáda udalostí, ktoré sa jej pri pôrode v nemocnici stali, znejú ako nemožný príbeh. A predsa sa stali. Cez pôrody ďalších žien sa nám otvára možnosť zažiť pôrodný proces, preniknúť do systému zdravotníctva a vytvoriť si vlastný názor. (Cinemart SK)

(viac)

Videá (1)

Trailer 2

Recenzie (14)

klara.leb 

všetky recenzie používateľa

Výborný dokument, extrémně potřebný. Reakce tady marhule je důkazem toho, jak potřebný takový dokument je. Je namířil nechutné chování k těhotným ženám, rodícím ženám a matkám, které u nás společnost produkuje. Ve filmu není ani ukázané to nejhorší, ale je to realita. Komu takový dokument neotevře oči, měl by držet alespoň ústa, protože nemá evidentně žádný respekt. Protože během prvních pěti minut, ty záběry z nemocnice - ne, to byly stáje; jsou vrcholem nevkusu, nerespektu, misogynity, šovinismu a potřeby dominance. Pokud to v někom neevokuje pocity volající po změně a neměl při tom pohledu pocit na zvracení, nebo alespoň nutkání se od toho odvrátit a utéct, je necitlivá bytost, která se nemá co vyjadřovat k cizím potřebám a už vůbec ne porodům. Ta realita je prostě odporná. ()

Suzai 

všetky recenzie používateľa

Nesmierne potrebný film v našich končinách, keďže v pôrodníctve značne zaostávame za civilizovanými krajinami, nie síce v štatistikách mŕtvych detí, tam sme podobne skvelí ako západ, ale zato v počte traumatizovaných žien a oddelených detí, čo samozrejme v SR nikoho nezaujíma. Aj teraz v dobe kovidovej sa ako prvé odrezali rodiace matky od sprevádzajúcich (rovná sa podporujúcich) osôb, prípadne sa novonarodené deti s ľahkosťou separovali od svojich matiek, kvôli nútenej bezpečnosti, o ktorej rozhodne niekto iný, emočne nezúčastnený a ktorá je v rozpore s odporúčaniami WHO... Práve v pôrodníctve sa krásne zrkadlí, ako silno zaostávame za demokratickými západnými krajinami (ktoré v dokumente zastupuje Dánsko), kde ženské práva a ľudské práva narodených detí nie sú len prázdny pojem a nie sú v takej miere prehliadané a ignorované. Pozostatky totalitných režimov sú v našich ľuďoch zakorenené v DNA. Hlboko súcitím s traumatizovanými ženami, ktoré otvorene rozprávajú o svojich zlých skúsenostiach. . Dám krk na to, že generácie po nás sa budú s hrôzou učiť o niektorých praktikách v pôrodníctve, aj keď zničujúce komentáre vyhorených a nezaplatených pôrodných asistentiek či niektorých doktorov s praktikami z minulého storočia zostávajú nezaznamenané v učebniciach. Ja osobne som za lepším pôrodom vycestovala a navždy budem vďačná láskavému primárovi jednej moravskej pôrodnice ako aj mladému doktorovi, ktorý nemal problém kľačať pri narodení môjho syna na kolenách kvôli mojej polohe ležmo na žinenke na zemi. Aj preto viem, že sa dá aj inak, lepšie. ()

Reklama

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Možno niekomu ten dokument niečo dal a súhlasím, nech každá žena dostane tie najlepšie podmienky na pôrod, ale mudrovať tu o tom, ako sú lekári zaostalí, necitliví, ja fakt otváram hubu, čo tu za žvásty padli. Keby také ženy žili v staroveku, tak asi už ľudstvo neexistuje, zvláštne, že sme prežili, dokonca sme premnožení a rodíme s pomocou najlepších dostupných technológií, ktoré ešte ani pred desaťročím neboli dostupné. A tu si nejaké paničky zmyslia očierňovať pôrodníkov a vraj je tu neúcta k ženám. Mne príde, že v našej spoločnosti je veľká úcta aj k matkám, aj k tehotným. A keď niekto tvrdí, že zdravotnícky personál je na prd a v podstate nejakí mäsiari, tak nech si kľudne rodí doma alebo v rybníku. Alebo nech si to vyskúšajú trebárs v Afganistane. ()

blondboss 

všetky recenzie používateľa

Dokument rozoberajúci ťažkú a morálne zložitú tému, ktorú by žiadna žena asi zažiť nechcela. Je ale ťažké sa vcítiť do rodiacej ženy, obzvlášť mne ako chlapovi, zároveň ale nie je ľahké sa vcítiť aj do roly toho pôrodníka, ktorého zväzuje zodpovednosť. Trošku mi prišiel tento snímok jednostranný a jemne tlačiaci na pílu, ale určite si zaslúži väčšiu mieru diskusie. Minimálne na to je dobrý. Každopádne až príliš detailné zábery pôrodov nemusia dať citlivé osoby. 65 % ()

tereez 

všetky recenzie používateľa

Spoilerovat se u dokumentů může, ne?___ Žena z ČR: "Oni se chovali, jako když tam nejsem. Tak jako na mně něco dělali, ale jako bych byla jenom nějaký mrtvý tělo, z kterýho mi potřebujou vyndat dítě"....Dula ze zahraničí: "Velmi jasně si uvědomujete, co vám udělali. Říkáme tomu mentální porážka. Když je někdo v procesu porodu, a děje se toho strašně moc, snažíte se bojovat, ale pak už nemůžete, je to moc bolestivé. Jenže oni pokračují, dokud vás nezlomí." Přesně vystižené od obou, díky za to. ______________________ Zrzavá ochechule: "Netlačte, netlačte, dýchejte jak vám říkám netlačte!!" - žena "omylem" navzdory ochechuli porodí ve stoje a ne na koze, protože gravitace tvl, a ochechule má radost z alternativního porodu. Poté stříká studenou vodu na čerstvá poporodní poranění a střídavě s lékařem, zašívajícím poranění, mluví k rodičce: "Obě dvě ruce na miminko! Nic teď neděláme. To vás ani nemůže bolet. Jen vás myjeme. Ale teď jsem byl na stehně a vy se svíjíte bolestí. Ježišmarja nemůžeme předehřívat vodu kvůli Pavlíkové! Zkuste se trošku zpacifikovat ženo!! My jsme s vámi měli božskou trpělivost. Držte to miminko nebo vám ho vezmu!" (manžel natahuje ruku, naznačuje, že ženu uhodí a přisadí si "Nevymýšlaj nebo...co jsi, jak děcka doma?!") ______________________ Nechápu, jak v tomhle můžeme v 21. století existovat a ta bezmoc, že s tím jako jednotlivec nic nezmůžu - a to ani u soudu, je příšerná. Je mi moc líto těch, které tohle zacházení zažily, zažívají a bohužel budou zažívat. Sama jsem si z Motola odnesla takové trauma, že jsem byla schopná se na budovu nemocnice podívat až po roce. Prvních pár měsíců si navíc nepamatuji ani tak dítě, jako spíš to, že jsem po nocích nemohla spát a musela si v duchu pořád přehrávat situace, které byly za hranou etiky i práva. Jsem ráda, že tenhle dokument existuje a jdu si najít více věcí od paní Simkin, je skvělá. ()

Galéria (3)

Reklama

Reklama