The Martian Chronicles
Ray Bradbury's The Martian Chronicles
Réžia:
Michael AndersonScenár:
Richard MathesonKamera:
Ted MooreHrajú:
Rock Hudson, Gayle Hunnicutt, Bernie Casey, Nicholas Hammond, Roddy McDowall, Jon Finch, Terence Longdon, Bernadette Peters, Barry Morse, Maria Schell (viac)Epizódy(3)
Obsahy(1)
Kdyby se Ray Bradbury v roce 1950 trefil přesně, byl by dnes Mars už jedenáct let kolonizován. Vědecká přesnost je však to poslední, co bychom v jeho povídkách hledali. Lidé v mezních situacích uprostřed fantastických cizích světů, snů, představ a kouzel, to je svět Bradburyho povídek, který jeho čtenáři vyhledávají už přes půl století. A právě tento svět přenesl scénárista Richard Matheson do čtyřapůlhodinové filmové ságy dokonale. (Levné knihy)
(viac)Recenzie používateľa Anderton k tomuto seriálu (4)
Marťanská kronika (1980)
Ak by Marťanská kronika bola nakrútená tesne po napísaní predlohy, mohla to byť veľká udalosť. Počiatkom osemdesiatok už ide skôr o podivné retro. Z hľadiska znalostí nielen o našej sústave sme už v tejto dobe boli niekde úplne inde, ako zobrazuje seriál, takže to najdôležitejšie, čo toto dielko ponúka, sú filozofické otázky ohľadom nášho bytia vo vesmíre. Nie je to málo, ale chcelo to skrátka lepšie produkčné zázemie a možno aj presun z Marsu na planétu v inej hviezdnej sústave našej galaxie. ()
Expedice (1980) (E01)
Mathesonov prepis Bradburyho klasiky sa podľa všetkého drží myšlienok predlohy, pretože The Expeditions dosť šuštia papierom. To ale nemyslím vôbec ako kritiku, mne sa tento prístup k látke v tomto prípade páčil. Čo už je slabšie, je samotný fakt, že sa Marťanská kronika nakrútila až počiatkom osemdesiatych rokov, kedy tie reči o marťanskej atmosfére a celkový vizuál s modrou oblohou s bielymi oblakmi ako nad Zemou museli pôsobiť už veľmi naivne. Ale ak to diváci už vtedy vnímali ako fajn retro, prečo nie. ()
Osídlenci (1980) (E02)
Tak v druhej časti máme hneď viacero príbehov naraz, až sa natíska otázka, či nemal byť celý projekt zložený z viacerých dvadsaťminútových epizód. Ono je všetko so všetkým prepojené, len treba rátať s tým, že skáčeme z jedného príbehu do druhého a naspäť. Ale vyčkať si na púštne lode sa skutočne oplatí, a vôbec nevadí, že z čisto guilty pleasure hľadiska. Osobne mi scéna pripomenula mini tanky vo Vlčích dierach. No a záver so Zemou sa podaril, len nemal veľa spoločné s dejovými líniami, ktoré sme sledovali od začiatku. ()
Marťané (1980) (E03)
Záver trilógie pôsobí najviac postapo, čo je dané za prvé tým, čo sa stalo na Zemi a za druhé tým, koľko ľudí ostalo na Marse. Čakajú nás opäť nejaké tie dielčie príbehy, ale všetko sa aj končí. Veľa odpovedí nedostaneme, ale môžeme sa zaoberať filozofickými otázkami pokladanými vo vizuálne nie príliš bohatom, či skôr až veľmi komornom, finále. ()