Dítě z Parku jehel

Láska dieťaťa k matke je pekná vec, ale aj tá má svoje hranice a myslel som, že v prípade Mie tie hranice neexistujú vôbec. Po všetkých tých rokoch, čo si musela s matkou vytrpieť a stále je ochotná ju kryť, že opäť berie a ešte jej zháňať matroš... To si vážne myslela, že jej tým pomáha a že to z nich urobí skvelú rodinku? Zjavne detská naivita. Zvláštny aj postoj sociálky, že nevadí, že je jej mama každý druhý deň zdrogovaná takmer do mŕtva a detská izba obsahuje jeden matrac a nič viac, ale keď dieťa povie, že chce byť s matkou, tak bude s matkou. Každopádne ďalší silný príbeh o smažkách, tentoraz z detského pohľadu. (16.07.2021)

Nič iné, len absolútna depresia, ktorá doznieva ešte dlho po filme. Možno aj preto nehodnotím tento film vysoko, hoci by si to zaslúžil, najmä kvôli hereckým výkonom. Mám však na konci pocit, že film nebol originálny (chýbalo mi nejaké riešenie zo strany spoločnosti alebo nádej, že deti takto vyrastať nemajú), aj keď založený na realite parku v 90-tych rokoch, o ktorom som doteraz nepočula. Predstaviteľka Mie zahviezdila. Zaujímavé poňatie imaginárneho kamaráta. (22.07.2022)

Príbeh tej malej dievčiny bol silný, ale určite sa z toho námetu dalo vyžmýkať trochu viac. Film síce viacmenej po celý čas pôsobil smutným dojmom so všadeprítomnou zarmútenosťou a špinavosťou sveta, pričom sa sem tam dostaví aj nejaká emocionálne pôsobivejšia scéna, no bohužiaľ sa to po celý čas drží tak nejak pri zemi, nezachádza to do krajnosti, nijak to nestupňuje a nenastane ani žiadna katarzia. Čo je určite škoda, pretože začiatok ma dosť navnadil (keď sa poprvýkrát na obrazovke objavil imaginárny kamarát, vyšla mi slza), ale postupne moje "nadšenie" už len padalo. Celkovo ide o solídny film, ktorý však nepatrí medzi tie najdepresívnejšie filmy, aké som videl (aj keď by už len z princípu mal). Najviac sa mi na filme páčila hlavná hrdinka (naozaj obdivuhodný výkon) a jej imaginárny kamarát. (09.06.2022)

Aká matka, taká dcéra... Film mal skvelý potenciál, dokonca podložený reálnymi okolnosťami Platzspitzu, o ktorom som doteraz ani len netušil. Chápem, že Mia bola až príliš upätá na svoju matku, ale aby ju chránila a zastávala sa jej aj po toľkých sklamaniach, to som akosi nechápal. Obzvlášť, keď ten jej otec vyzeral vcelku solídne. Sandrine sa mi totálne hnusila! Taká feťka si vôbec nezaslúžila dieťa ako je Mia. Tá bola úplne bezbranná, ale prekvapilo ma, že aj keď videla ako mamu ničia drogy, tak sama neváhala kadečo vyskúšať, aj keď skôr kvôli tomu, aby zapadla. Film bol drsný a zároveň smutný. Ale myslím, že tento príbeh mal rozhodne na viac ako bolo odprezentované. (04.05.2022)

jednu dávám jen proto,že v tomto filmu nevidím nic kladného.Rok1995 - Švýcarsko!Kam to až dovedla svobodomyslnost.vyhradit narkomanům místo a bláhově strčit hlavu do písku!Nevidět že trpí děti.A že se počet narkomanů zvyšuje raketovou rychlostí.Když to zavřeli tak jako co? Jenže zfilmování toho marastu nikoho neodradí.Pokud to bude chtít vzít poprvé do ruky tak to vezme. (28.03.2021)