Strategie pavouka

,,Toto je mesto bláznov! Bláznov a starcov... a tiež starých bláznov." Aj tento film je plný samých podivných ľudí s rovnako podivnou motiváciou konania. Napriek tomu, že hlavnú dejovú líniu predstavuje vyšetrovanie vraždy (či skôr atentátu) z 2. svetovej vojny. Divák má spolu s Athosom M. mladším zo spoločnosti starých bláznov najprv pocit, že za všetkú tú podivnosť môže vojna, v ktorej si celá jedna generácia vyžiadala veľké množstvo obetí, a tak v malom mestečku prežili len starci a malé deti... aby nakoniec v postupne sa rozbiehajúcich flashbackov objavil, že za vojny s početnejším obyvateľstvom to bolo snáď rovnako absurdné, pokiaľ nie ešte bláznivejšie. Flashbackové scény, kde sa partia fašistov snaží dohodnúť na atentáte v divadle, mi vďaka prejavom hereckých protagonistov prišli doslova ako paródia. Ale prečo nie, pre podobné absurdné "bláznivinky" vo filmoch mám občas slabosť, pokiaľ neprekročia slušnú hranicu slušnosti. Toto bol náhodou veľmi kultivovaný kúsok známého talianskeho režiséra! S návratom do vážnej detektívnej a politickej rovine síce film uberá na vybudovanom spáde, ale rozhodne v rámci žánru pekný kúsok, ku ktorému sa časom vrátim. Rovnako ako v žánrovo príbuznej snímke Případ pro začínajícího kata - názov, ktorý ma dlhšie od filmu odrádzal, nakoniec nemal vôbec nič spoločného s obsahom. ;-) (75%) (52 rokov filmu za 52 týždňov) (10.03.2019)

Tohle je snímek, který mě naprosto utvrdil v tom, že mě prostě snímky, které nejsou dějové, tolik nezajímají. Ano, na film je možné se dívat jinak, než pouze jako na formu pro vyprávění příběhu, stejně jako literatura nemá jen vyprávění, ale pro mě takový film prostě nemá tak velkou cenu jako něco, co má děj. Je mi líto, ale nebýt tohle v knize "1001 filmů, které musíte vidět, než zemřete", tak se na to nikdy nepodívám. (24.07.2015)

"Tento film je ukážková podoba europského umeleckého filmu. Rozprávanie je fragmentárné, postavy sa chovajú rozporuplne, je takmer nemožné sledovať časový priebeh a miesto príbehu. V divákoch tak zostáva celkový dojem neistoty. To všetko je tu samozrejme vytvorené celkom zámerne. Bertolucci podobne ako Antonioni, Alain Rasnais a ďalší tvrcovia, mal záujem o to, aby sme museli pochybovať aj o takých prvkoch porozumenia filmu, ktoré bežne berieme ako samozrejmosť : príbeh, zápletka, čas, miesto, akcia. Je to doslova antihollywoodsky film! "- to bol úryvok k filmu z knihy 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete." (13.07.2010)

Ja sa odvážne domnievam, že práve tento štýl rozprávania nie je Bertollucimu až tak vlastný, ako niektorým jeho európskym kolegom. Príbeh muža, ktorý prichádza do mesta, kde "odbojoval" jeho otec, vznikol na motívy poviedky a stále mám pocit, že na celovečernú dĺžku je preťahovaný trochu umelo. Možno som očakával niečo v zmysle Konformistu, tento film je ale úplne iný, komornejší. Mestečko, ktorého meno som už aj zabudol, je akoby dávnou traumou stále paralyzované, akoby sa stali z miestnych žijúce, statické mŕtvoly, vytvárajú ho prázdne priestory. Nie sme upozorňovaní na prechody v čase, rovnakí herci nám túto identifikáciu taktiež sťažujú, ale tieto momenty prechodov mi prišli na filme ako to najzaujímavejšie: forma strihu. Stratégiu pavúka považujem trochu za Bertolucciho experiment, ktorý si vyžaduje cca dve zhliadnutia. Ak by ste chceli o ňom niečo zmysluplné aj napísať. A ten názov? Klamstvá sú zložité siete, ktoré ale nie sú tak pevné ako pavučina, iba to predstierajú....hm...70% (12.12.2015)

Athos Magnani, syn hrdinu z odboja, ktorý bol zabitý fašistami v roku 1936 v rodnej obci Tára v Palerme, prichádza vyšetriť vraždu svojho otca, ktorá doposiaľ nebola objasnená. Obec žije v uctievaní tohto hrdinu, ktorý tu má pomenovanú ulicu, pomník aj kultúrne centrum nesie jeho meno. Ale všade sa stretáva s nepriateľstvom a odhalí sprisahanie s cieľom zakryť pravdu, ako sa všetko odohralo. Film je natočený podľa poviedky Námet o zradcovi a hrdinovi z knihy Zrkadlo a maska od Jorge Luis Borgesa. Jeho méta je klamstvo v mene odvahy alebo zbabelosť skrytá za hrdinstvo. Ľudia sa v podstate nemenia a Taliansko sa musí s touto históriou vysporiadať samo so sebou. (27.03.2015)