Obsahy(1)
Maliari rusínskej podkarpatskej školy a ich dielo... V období 1919-1939 boli kraje Podkarpatskej Rusi súčasťou Československej republiky, v ktorej prežili svoje národné obrodenie. U susedných národov sa tento proces prejavil v literárnej oblasti, u Rusínov malo odlišnú formu a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Svoj vrchol rusínske národné obrodenie dosiahlo vo výtvarnom umení. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách. Hĺbku, krásu a rôznorodosť umenia podkarpatských majstrov vnímame z odstupu času ešte intenzívnejšie ako ich rovesníci. Ich diela, sakrálne umenie, ale tiež zobrazenie prírody rodného kraja a výjavov zo života prostého ľudu sú živým svedectvom stáročných kultúrnych a duchovných tradícií rusínskeho národa spod Karpát, ako aj jeho hlbokého vlastenectva a spätosti s rodnou hrudou. Historickým údelom týchto umelcov bolo, že ich cesta doslova kopírovala osud celého rusínskeho národa na Podkarpatí. Celej jednej rusínskej generácii bolo dopriate najprv žiť vo vyspelejšej krajine, v Československu. Iba necelých dvadsať rokov, medzi dvomi svetovými vojnami, mohli umelci precítiť slobodu a naplno rozvíjať svoj talent. Potom ich život a tvorbu pridusil presun pod „patronát“ Sovietskeho zväzu. Umelecký odkaz rusínskej maliarskej školy z Podkarpatia sa uchoval a žije: v galériách, na výstavách, v knihách a filmoch, v zbierkových fondoch i v súkromných zbierkach po celom svete. (RTVS)
(viac)Recenzie (2)
Podkarpatská Rus je čarokrásna krajina, plná dobrých, no dejinami ťažko skúšaných ľudí. Nečudo, že pri získaní relatívnej slobody po začlenení do Československa sa tamojšia umelecká komunita vyjadrila najmä vizuálne, prostredníctvom obrazov. Dokument je ich plný a sú ozaj nádherné, pripomínajúce to najlepšie z postimpresionistickej vlny a následných avantgárd, no obohatená práve o podkarpatsky špecifický rozmer. Je fajn, že autori potlačili syndróm rozprávajúcich hláv na nevyhnutné minimum a nechali prehovárať samotné diela a ich detaily. Komentár však obsahovo vypovedá všetko podstatné, vrátane smutného regresu po roku 1945, kedy bolo územie začlenené do ZSSR, kde v umení vládol tuhý socialistický realizmus a ideové udavačstvo, čo sa naplno prejavilo v živote i diele všetkých v dokumente menovaných výnimočne nadaných maliarov. ()
Ako rusínski umelci doplatili na stratu Podkarpatskej rusi a po pripojení k Sovietskemu zväzu sa mohli prispôsobiť tvorbe v predpísanom štýle reálneho socializmu alebo tvorbu ukončiť. Aj tých dvadsať rokov slobody do roku 1939 im umožnilo vytvoriť diela, nad ktorými sa odborníci pozastavujú aj dnes. Hoci neholdujem maliarskemu umeniu, tú polhodinku som si pozrel sa záujmom. ()