Šepoty a výkriky

Ťažký, preťažký film, ktorý ma ešte dlho bude prenasledovať. Film ukazujúci predovšetkým bolesť, smrť, odcudzenie, chlad ani iný nemôže byť, ale predovšetkým herectvo štyroch persón, ktoré rozprávali svoje príbehy tvárami, takže film mohol byť pokojne aj nemý. Ale už nie čiernobiely, pretože farby odrážali vnútro postáv rovnako, ako reč ich tvárí. (23.08.2013)

Aj keď tento film patrí medzi známe Bergmanove diela, mne sa veľmi nepáčil a musím povedať, že som veľmi zvažoval či mu dám 4*. Umieranie Agnes je naozaj vrcholnou scénou filmu, po ktorej však nasleduje už len prevažne nudná dobrá polhodina. Kamera Svena Nykvista je prvotriedna Vďaka snímaniu postáv na červenom pozadí sú zábery dokonale plastické. (02.11.2007)

Předně musím říct, že ačkoliv je mé hodnocení pětihvězdičkové, není stoprocentní. Tento film disponuje naprosto dokonalou první částí, která způsobila, že mé srdce začalo krvácet a brečela jsem kvůli ní asi čtvrt hodiny. A ne jen takové to obvyklé zavzlykání a pár ukáplých slziček, opravdu hluboký, vnitřní pláč. Předčasné umírání ženy na nemoc je téma, které se mě bytostně dotýká a to, jakým způsobem to téma režisér pojednává, je shodné s mými vzpomínkami. Nekomentovaná, agonická smrt bez úsměvů a prohlášení o tom, jak se dotyční těší na lepší svět. Ne. --- To, co se děje zhruba od 45 minuty, už se nese v jiném duchu a tam už zaujímám jenom roli pozorovatele, nikoliv toho, kdo to celé prožívá, jako u první části. Pořád to zůstává velmi dobrým filmem, ale nemám ten dojem, že by se mě skleněný střep někde dotknul. I kdyby jen nepatrná smrt. ♥ (06.02.2011)

Nikto nedokáže pretlmočiť toľko životných právd na priestore 1,5h filmu ako Bergman. Koberce, steny, kostýmy a tie „stmievačky“ (teda, prechody do červenej). Úžasná komplexná práca s červenou, symbolizujúcou blížiacu sa smrť. Alebo čokoľvek iné (vášeň, utrpenie, krv). Túžba po porozumení a odpustení na jednej strane je rovnako silná ako neschopnosť lásky a spolupatričnosti na strane druhej. Krátke flasbacky ako tiene minulosti, ktoré charaktery kde-tu prepadnú, sú kľúčom k frustrácii postáv. A zároveň interpretačnou hádankou... (12.02.2022)

Spočiatku nudné a akademické dielko odohrávajúce sa v prepychovom rodinnom sídle sa postupne mení na dusnú drámu troch sestier a jednej slúžky. Úvodné scény dostanú neskôr zmysel v štruktúre filmu, predstavujúceho najrôznejšíe odtienky ženskej psychiky. Túžba po dotyku, pohladení, vľúdnom slove a úsmeve je blízka zrejme každému a podľa mňa je v popredí celého filmu. Postavy sú nabité neskutočne prepleteným klbkom citov oscilujúcich od príkrej odpudivosti a nenávisti až k jemnému maznaniu a citlivému úsmevu. Prelínanie časových rovín, vstup mystických udalostí, šokujúce scény a na druhej strane veľmi láskyplné obrazy tvoria v zväčša červeno bielo ladených obrazoch výnimočné dielo. Miestami sa po silnej scéne akoby zastaví čas a do popredia vystúpi zastavený obraz, pripomínajúci diela slávnych maliarov. (13.01.2005)