Koniec detstva

Zacinam o miestnom uzivatelovi menom Radek99 dost pochybovat ci nie je sexualne dezorientovany. Ked vyplodil toto - podotykam a podciarkujem, ze to nie je z mojej hlavy a Tu je Text : "Hlavní hrdina, čtrnáctiletý Duncan, je přesná, učebnicová ukázka potenciální oběti šikany, chlapec vnímavý, citlivý, fyzicky špatně disponovaný, jiný... Navíc ho zasáhla právě v období krize vlastní identity a hledání sebe sama ta nejstrašnější katastrofa - umřela mu matka, na kterou byl velmi psychicky fixován. Její ztrátu nahrazuje kdečím - fetišismem zacíleným na její věci, objevováním chybějícího ženského prvku rodiny uvnitř sama sebe... Tenhle film je hodně bolestný a zraňující, jelikož ukazuje věci takové, jaké jsou...bolavé a zraňující... ". No ja som videl hodne planu, uzvanenu spolocensku konzervacku, kde sa ten harant nedokaze vyrovnat so smrtou matky - a co je este horsie, oblieka sa do jej siat - takze zase propagacia sexualnych deviacii od rezisera Michaela Burke-ho. Nuda a planoba :15 % (04.08.2018)

Velmi mě tenhle film připomněl Kes Kena Loache, drsnou to sondu do smutného dospívání, v němž byla jedinou potěchou kamarádka poštolka. Tady je to slepice, která byla mezi objednaným červeným spešl druhem jediná bílá. Pro Duncana je Slípka něco jako spojení s jeho zemřelou matkou, která, jak pochopíme, na něj měla zásadní vliv a zřejmě i proto tak kontrastuje se svými vrstevníky - jako "omyl". Pro Emile Hirsche to byla obrovsky náročná role a popasoval se s ní ohromně. (20.12.2006)

Příběh ne úplně obyčejného chlapce, kterému zemřela matka, který prochází težkým obdobím dospívání. Díky svému zvláštnímu chování a ne moc velké oblibě mezi vrstevníky se dostává do těžko vysvětlitelných situací. Pozoruhodný výkon Emila Hirsche filmu dovává zvláštní uvěřitelnost. Podivné přátelství se slepicí je už pouze špička ledovce. "Já nejsem buzna!" (03.09.2008)

Príbeh, ktorý prezentuje osudy chlapca na okraji spoločenského zaradenia medzi svojimi vrstovníkmi. Príbeh so silným sociálnym podtextom, ktorého obmena bola už neraz divákovi predstavená, no stále má čo ponúknuť. Emile Hirsch si nemohol vybrať lepšiu rolu, ktorá by ho vyšvihla v hereckom rebríčku na popredné miesta, príbeh je silný, emotívny, čakal som trošku väčšie zdramatizovanie a záver s lepšou, väčšou myšlienkou. 70%. (27.05.2009)

Nerozumiem. Malo ísť o zvýšenie tolerancie k takémuto typu správania? Skôr by sa hodilo vypočutie psychoterapeuta ako pestovať čosi tak nedefinovateľné ako toleranciu (ktorá sa mi spája skôr s ignorantstvom - nechajme sa navzájom na pokoji, nech sme akýkoľvek). Toľko k vyzneniu. K obsahu: že sa chlapec správal odpudivo? Správal. Nechával si srať sliepku na košeľu akoby to bolo v poriadku, strkal si jej hlavu do úst, hral si s prsnými bradavkami navlečený v matkinom župane, a záver? - na zgrcanie. Na rozdiel od kleopatry si myslím, že toto s Kesom veľa spoločné nemá (okrem outsiderstva teenagera). U Loacha bol vzťah chlapca a vtáka symbolom slobody a pocitu šťastia, ktoré sa chlapcovi nedostávali v sociálne slabom prostredí domova ani v škole, tu išlo o ukázanie chlapcovej osamelej frustrácie po smrti milovanej matky. Chýbajúce puto vypĺňal kontaktom s niekým, kto prejavil záujem, či to bola sliepka, sused , partia z auta, prísny a citovo chladný otec, alebo fixáciou na veci (matkine šaty). Vôbec nezdieľam presvečenie Radka99, že veci na svete sú len bolestné a zraňujúce. Masochistické bolestínstvo a rochnenie sa v pocite životného smútku a utrpenia, ktoré bolo typické pre časť starovekých mysliteľov sa zvláštnymi cestami neoliberálnej filozofie vzdávania holdu abiotickým formám správania (sexuálneho, sociopatického) stalo príznačné pre určitú časť "nezávislej umeleckej" tvorby súčasnosti, spätej s nenávisťou k pocitom životného šťastia a radosti. A tak film, ktorý z filmárskeho hľadiska predstavuje čistý priemer, z dejového len lineárne odrozprávaný príbeh, stráca u mňa body zaraďujúce ho k možnému priemeru práve svojím vyznením (nájdenie citov a zblíženie len prostredníctvom utrpenia, snaha o akceptovanie duševne zranených ich ponechaním vlastnému trápeniu sa), nezlučiteľným s mojim pohľadom na svet okolo. (15.10.2008)