Dunkirk - Hitlerova poslední pevnost

Oslobodzovanie Francúzska prebiehalo veľmi rýchlo, ale Nemcom sa podarilo udržať svoje posádky v niekoľkých prístavoch na pobreží Atlantického oceánu a Lamanšského prielivu. Išlo o britské ostrovy Guernesey, Jersey a Alderney (jediné britské územia, ktoré nacisti v roku 1940 obsadili) a ďalej Brest, Lorient, Saint-Nazaire, La Rochelle, Royan (Gironde-sever), Pionte de Grave (Gironde-jih) a Dunkerque. Bojom o znovuzískanie mesta Dunkerque bola poverená 2. kanadská divízia a oproti nej stála nemecká posádka o sile 12 tisíc vojakov, kde základ tvorila 226. pešia divízia Wehrmachtu a velením bol poverený viceadmirál Frisius. Ale kanadským vojakom táto vyčkávacia vojna nevyhovovala a preto pokračovali v bojoch smerom na Belgicko. Ich miesto zaujala Československá samostatná obrnená brigáda, ktorá bola začlenená do 21. skupiny armád pod velením maršala Montgomeryho. Naša brigáda vznikla 1.9.1943 reorganizáciou 1. československej zmiešanej brigády a jej najväčším bojovým vystúpením bolo práve obliehanie prístavu Dunkerque, ktoré začalo v dňoch 7. až 9.10.1945. Ich úlohou bolo znemožniť Nemcom bojové akcie do tylu postupujúcej 21. skupiny armád, zabrániť prísunu posíl, zásobovaniu obkľúčenej nemeckej posádke a donútiť ju ku kapitulácii. Československí vojaci sa 2x pokúsili aj o vojenské ohrozenie posádky, ale neúspešne. Pri obliehaní prišlo o život 183 československých vojakov a 519 vojakov Wehrmachtu.V apríli 1944 britské velenie pripravovalo úder na zničenie dunkerskej kapsy pozemnou operáciou čím by sa československá jednotka uvoľnila a mohla by byť nasadená pri oslobodzovaní Československa. Keď k tomu nedošlo tak bol k americkým jednotkám dňa 23. marca 1945 poslaný z tejto brigády aspoň symbolický kombinovaný oddiel pod velením majora Aloiza Sitka o sile 140 mužov. Ten sa pripojil k 3. americkej armáde a 1. mája prekročil predvojnové hranice u Chebu. A keďže Američania ostali stáť na demarkačnej čiare Karlové Vary, Rokycany a České Budejovice oddiel postupoval sám až do Prahy, kde dorazil 12.5.1945. Československí vojaci umierali na dunkerskej fronte ešte aj začiatkom mája. Viceadmirál Frisius sa dostavil na veliteľstvo československej brigády až 9.5.1945 v 09,00 hod. a bez námietok podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Teraz trocha k filmu. Keďže išlo vyslovene o druhé obkľúčenie prístavu Dunkerque a rozhodujúcu úlohu tu zohrala práve československá jednotka, tak takýto priestor by si zaslúžila aj v tomto dokumente. Opak je pravdou na túto jednotku si spomenulo len pár Francúzov aj to len v nevýrazných spomienkach. Otázke samotnej kapitulácie maršala Firsiusa, bol jediným nacistom v tak vysokej hodnosti, ktorý zložil kapituláciu do rúk generálovi československej armády Aloizovi Liškovi a zaručene mu neodovzdal svoj meč (žiaden nemal a v ruke držal maršalskú palicu). Vo filme je názorne poukázané na postoj samotných Francúzov k oslobodzovaniu svojej vlasti, keď spojenci nasadzovali svoje životy a chlapi francúzski sa schovávali v protilietadlových krytoch a nebojovali. Preto vo filme aj scénka z 9.5.1945, keď na stožiare vytiahli britskú a československú zástavu (mylne vo filme pomenovaná za zástavu českú) ale francúzsku nie. Samotný dokument ma neoslovil, ale nemohli by sme niečo podobné natočiť o svojej brigáde aj my?? (14.08.2019) (menej) (viac)