Papicha

Stačí říci pár hesel a všem je jasné o čem Papicha je a co od ní můžeme očekávat. Alžír, devadesátá léta a vzpurné mládí na pozadí velkých náboženských změn a nepokojů. Šílená doba, šílené místo a také velmi nepříjemná pozici mladých rebelujících dívek. O silné a znepokojivé scény tu není nouze. Těžko se to říká, ale v mých očích je to tak trošku na sílu. Klasická festivalovka se silným námětem a znepokojivým svědectvím z ne úplně radostných dob afrického kontinentu. (13.04.2023)

Istým spôsobom cítim z filmu "Papicha" trošku sklamanie. Nemôžem povedať, že by film nevybudoval atmosféru ohľadom začiatku občianskej vojny v Alžírsku, no na druhú stranu nám ponúka príbeh, ktorý vieme dopredu veľmi jednoducho odhadnúť. A väčšinu vecí čo by sme si predstavili sa skutočne udejú. Prichádzame tak občas o moment prekvapenia. Čo je horšie je ale skutočnosť, že v určitých momentoch nám to aj film dopredu prezradí. Nenechá scénku plynúť tak ako by mala, no miesto toho do nej primieša emotívnu muziku, ktorá nám okamžite hovorí, že o scénku neskôr sa stane niečo, čo bude bolieť. Možno to má pripraviť slabších divákov, ktorí by mohli byť následne šokovaní, no ja by som osobne radšej bol, keby si film nechal nejaké karty na ruke skôr, ako by ich všetky zložil. Miesto toho ich neodohrá úplne ideálne. Naša hlavná hrdinka je postava, ktorú už poznáme. Je tvrdá, nezlomná a robí maximum pre to, aby si udržala čo len zlomky svojej vlastnej slobody. A naivne si predstavuje, že veci budú opäť v poriadku, pričom všetko indikuje presný opak. Myslím si, že jediný moment, ktorý vo filme prišiel neočakávaný je jeho prvá smrť. Nebudem hovoriť kedy ani komu sa to stane, ale to je moment, kedy som povedal: "Vou". Takže to vo mne niečo vyvolalo. Je tu ešte pár dobrých dialógových scénok a priateľstvo medzi dievčatami funguje veľmi dobre. No myslím si, že keby sa našla lepšia cesta na to, ako vyrozprávať tento príbeh, bolo by to zaujímavejšie. Produkcia je skvelá, historicky pôsobí správne, no určite tam bol potenciál na silnejší príbeh. Takže napriek vysokým očakávaniam sa nejedná o aprílový highlight. Odporúčam film vidieť? Áno. Ale som si vedomý, že mohol zo mňa dostať silnejšiu emočnú reakciu. Hodnotenie: B+ (18.04.2020)

Film, pri ktorom vás napadajú tie nahriešnejšie myšlienky. Má papicha niečo s pichaním? Alebo sa to písmenko "ch" číta ako č? Nakoniec sa z toho vykľuje vážna, seriózna a veľmi dramatická záležitosť. Pohľad na to, ako ženy v islamskom svete túžia po slobode, ale sú uviaznuté v stredovekých konvenciách. Je smutné, že práve takýchto tmárov si pod rúškom utečenectva pozývame vo veľkom do Európy. Aj preto film síce ukazuje Alžírsko 90. rokov, vo voľnom preklade to však znamená takmer Francúzsko súčasnosti. Tam sa už blížia časy, kedy sa Aláh akbar stane najliberálnejším slovným spojením. (28.04.2020)

Na programu snad každého ročníku karlovarského festivalu je nějaký film o volnomyšlenkářském člověku, který měl tu smůlu, že se narodil v arabské konzervativní zemi, a který se tamějšímu režimu snaží vzdorovat. Letos to vyšlo na Papichu. Zpracování je velmi kvalitní, ale zároveň je to takový ten film, u nějž je dopředu vše plus mínus jasné. A rovněž je jasné, že za rok tu uvidíme něco velmi podobného. Takže must see ne-e, ale zhlédnutím se nic nezkazí. #KVIFF2019 (03.07.2019)

Nejlepší film MFF Karlovy Vary 2019, který jsem viděla - již od začátku strhující, autentické, skutečné - holky, ani nevíte, jak moc byste si měly vážit toho, že žijete v této republice. Několik scén z uličních útoků mě šokovala a dostalo, jako již dlouho nic. Naprosto to celé táhne a stojí a padá na hlavní představitelce Lyně Khoudri, v jejíž tváři se ve vypjaté scéně skandování v jídelně zračí úplně všechno a které jsem tu opravdovost, nespoutanost a živelnost naprosto věřila - neskutečný talent v této generaci, těším se na ní ve French Dispatch vedle dalšího talenta- Timothée Chalameta (06.03.2020)