Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Milan Rastislav Štefánik bol predobrazom moderného Indianu Jonesa. Bol prvý Slovák, ktorý podnikol cestu okolo sveta, viac ráz zdolal Mont Blanc, prežil zostrelenie lietadla počas prvej svetovej vojny, bol intelektuál, národný hrdina aj milovník žien a bonviván. V prvom slovenskom celovečernom trikovom filme budeme sledovať jeho cestu, odhodlanie a vytrvalosť ísť za svojimi snami a cieľmi napriek všetkým prekážkam. Spoznáva cudzie kraje, užíva si bohémsky život v Paríži, zaujíma sa o astronómiu, nafotí prvý československý akt na Tahiti, býva často chorý, napriek tomu sa stane pilotom, bojuje proti Rakúsko-Uhorsku, stojí pri zrode prvej demokratickej Československej republiky a na konci stretáva svoju životnú lásku. Cesta do nemožna sa odohráva podľa skutočných udalostí a naprieč kontinentmi, na hranách dobrodružného, ​​životopisného a romantického filmu pre rodiny, do ktorého presiakne groteska aj thriller. (MEDIA FILM)

(viac)

Zaujímavosti (11)

  • V jednom zo záberov v prvých minútach filmu vlaje česko-slovenská (dnes česká) štátna vlajka, ktorá ešte ani v čase Štefánikovej smrti (4.5.1919) neexistovala - napriek tomu, že Česko-Slovensko už malo za sebou prvý polrok existencie. Vlajka vstúpila do platnosti až po zavedení novej Ústavy ČSR - 29. februára, resp. 1.marca 1920, kedy už generál Štefánik nežil. (andykanadan)
  • Záverečná scéna Štefánika (Tomáš Mischura) so svojou osudovou láskou Giulianou Benzoni (Judit Bárdos) z fontány di Trevi v Ríme je priamym odkazom na jednu z najslávnejších scén filmových dejín – z filmu Sladký život (1960) – a pozoruje ich pri nej malý Federico Fellini. Ten sa však narodil až o rok neskôr. (RKNitra)
  • Po M. R. Štefánikovi je pojmenována planetka 3571 Milanštefánik. (Matej.Krajci)
  • Na počest Milana Rastislava Štefánika byla na vrchu Bradlo nad jeho rodnou obcí Košariská 23. září 1928 odhalena mohyla. (Matej.Krajci)
  • Při vyprávění o cestě přes Pacifik je na lodi napodobena scéna z Titanicu (1997), kdy Jack drží Rose, která se cítí jako by letěla. (Matej.Krajci)
  • Všechny scény se natáčely za zeleným plátnem na pražském Žižkově a na pozadí byly použity fotografie nebo 3D modely. (ČSFD)
  • Postprodukce filmu trvala víc než jeden rok. [Zdroj: ceskatelevize.cz] (ČSFD)
  • Vizuální stránka filmu odkazuje na tvorbu francouzského průkopníka kinematografie Georgese Mélièse, u nějž měl vypravěč příběhu – fiktivní český filmař Otakar Kubánek – pracovat při natáčení filmu Cesta do nemožna roku 1904; z natáčení Mélièsova filmu je například scéna s hořícím Sluncem ve dvanácté minutě. (Korsak)

Reklama

Reklama