Obsahy(1)
Černobyl po piatich rokoch od výbuchu atómovej elektrárne. (RTVS)
Recenzie (4)
Kŕčovitý rozhovor s mladíkom, ktorý pred piatimi rokmi "videl svetielkovať" vagóny prichádzajúce zo Sovietskeho zväzu, nie je najšťastnejší spôsob ako zahájiť seriózny dokument, ale v 90. rokoch bolo v móde všetko ezoterické. Zvyšok filmu je príjemne civilný, pochopiteľne poznačený zubom času a na dnešné požiadavky už málo informatívny. Obsahuje predovšetkým rozhovory so svedkami havárie a účastníkmi nasledujúcich opatrení (sú to len asi štyria ľudia) a zábery okolitej krajiny i mesta Pripjať, ktoré sa medzičasom stali notoricky známe. Pri spomienke na čerstvejšie dokumenty bolo zaujímavé vidieť tie scény a rekvizity v stave, keď na nich bola oveľa menšia vrstva prachu a Pripjať ešte nebola celá zarastená novými stromami. Takto starý a krátky dokument je dnes už len položkou v archíve RTVS, ale v roku 91 mohol byť na obrazovkách porevolučnej televízie celkom vzácny. ()
Neměla jsem pocit, že bych se dověděla něco nového. ()
Troufalka síce píše, že v roku 2019 sa z dokumentu nedozvedela nič nového, ale na dokument treba pozerať z hľadiska roku, v ktorom vznikol. Na rok 1991 podľa mňa vzácny dokument, ktorý popisuje aj to, čo dovtedy nebolo možné. Na druhej strane je pravdou, že je podaný dosť nudne. ()
Dokument z 90.let není vůbec zastaralý, protože podává poměrně emočně živá svědectví místních obyvatel. "Plukovník Solovjev řekl Na střechu reaktoru nepošlu jediného vojáka i kdyby mi to mělo stát kariéru". ()