Scooby-Doo, kde si?!

„Stavím sa, že tento tunel nepostavili filmári...“ - „Vyzerá ako jaskyňa, ktorú postavil netvor.“ O tom, že hovoriaci pes Scooby je fenoménom, svedčí ustavičný divácky záujem naprieč desaťročiami: po tomto „origináli“ z konca 60. rokov prišiel nielen remake (2002) či celovečerné kreslené verzie (SCOOBY-DOO A STRAŠIDELNÍ BRATIA/1987), ale dokonca i dve hrané verzie (r. Raja Gosnell/2002 + 2004). „Originálny“ seriál okrem „tradičnej“ animácie, z ktorej dýchajú „staré časy“, zaujme príjemne strašidelnou atmosférou, svižnou titulnou pesničkou a spoľahlivými postavičkami hrdinov (Shaggy, Velma, Fred, Daphne, Scooby). Mínusom (alebo skôr trademarkom?) sú odhadnuteľné scenáre, keďže hrdinovia zakaždým odhalia, že pod maskou monštra sa ukrýva človek. (08.06.2008)

Scooby-Dooby-Doo, where are you? We got some work to do now." Myslím si, že už absolútne kultová znelka starého seriálu Hanna Barbera, ktorý som kedysi ani v najmenšom nemohol vynechať. Pamätám si ešte časy z 90-tych rokov, keď Cartoon Network robil Scooby maratón všetkých starých seriálov a mal som možnosť stráviť so Scoobym v podstate absolútne celý deň. To boli skutočne skvelé časy a pamätám si to veľmi dobre. "Scooby-Doo, Where Are You?" to odštartoval a myslím si, že tu bolo pár epizód, ktoré boli skvelé. Problém je trošku, že si niekedy už nepamätám, ktoré diely boli z ktorej série. A je možné, že niektoré sa ocitli v neskorších. Každopádne. Animácie boli na svoju dobu veľmi dobré a myslím si, že aj dnes vyzerajú lepšie než posledná Scoobyho reinkarnácia v "Be Cool, Scooby-Doo!". Neviem. Môj názor je, že radšej sa pozerám na postavy keď vyzerajú takto než keď vyzerajú takto. Takže v tomto smere dávam tvorcom veľký kredit. Zápletky a formulky tu fungujú a niektoré epizódy boli fakt dobré. Najviac si asi pamätám hypnotizujúceho klauna, alias Harry The Hypnotist. Vyrastal som s tým a mám na to len dobré spomienky. Občas to vedelo byť trošku otravné, a humor je trošku mix, ale celkovo podľa mňa veľmi dobrá šou. A rád sa k nej vrátim. Len neviem či na to budem mať ešte niekedy dostatok času, keď mám 30 rokov. Možno raz so svojimi deťmi. Hodnotenie: B+ (22.05.2019)

Moja 2. najobľúbenejšia verzia Scooby-Doo hneď po The Scooby Doo Show Opäť skvelé príbehy, zábava, zápletky, pozerateľnosť. Je to iba o trošku menej zábavné ako spomínané Scooby Doo Show, ale aj tak za mňa 5 hviezd. A 2 najlepšie veci, ktoré v oblasti Scooby Doo existujú. Hanna-Barbera sú úžasní. (12.03.2016)

Vôbec prvý seriál Scooby Doo ktorý kedy vyšiel a hneť perfektný v každom smere zábava,záhady.... Ked niekedy pozerám staré časti tohto seriálu tak spomínam na to ako som to niekedy pozeral znova a znova dookola asi 5 krát a aj tak ma to neprestalo nudiť. Dá sa povedať že som jedným z naj. fanúšikov aj ked to nemám medzi obľúbenými aj tak to jeden z najlepších animovaných seriálov ktorý som kedy videl možno aj najlepší (okrem South Park). Proste 5/5 určite, Scooby Doo a Tom and Jerry sú najlepšie animované rozprávky môjho detstva. (18.08.2015)

I dnes se rád někdy ráno podívám. Je to taková americká obdoba rychlých šípů. Akorát víc "pokleslá". Přiznejme si to: strašidla a hra s nadpřirozeným tajemnem je zábavnější než suché ideály sokolství pozůstalé z dob první republiky. [(Sokolové ale možná neznali obludnou tvář kapitalismu, a proto orientace na harmonizující ideál antické dvojdomosti duše a těla.) To je vtip. hehe] Zajímavá otázka ale je: Je možné vnímat integraci mysteriózního prvku do reálně pojatého světa jako pokus o vytvoření novodobé mytologie? (To se týká hlavně USA a jejich specifického kulturního a historického vývoje.) Není také od věci připomenout, že vznikla řada děl, kde vystupují postavy z cartoonů jako reálně existující postavy. Jejich vystupování v jiném než v původním kontextu jen mimeticky utvrzuje jejich "reálný", ne-fikční charakter. Říkáte postoderna? No, možná, možná je v tom ale něco víc. A to od doby, kdy Warhole vystoupil s těmi svými ohavnými obrazy a upozornil na integraci novodobých prvků (výrobků/zboží) na taková místa kulturní paměti, kde bychom je my možná nečekali. (14.01.2009)