Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Prvým záberom filmu je kreslený obrázok železničnej stanice s vlakom, cezeň je veľkými písmenami napísané „letný čas, čas dovoleniek". Následne vidíme tú istú stanicu s tým istým vlakom, ako ožijú, sledujeme odjazd vlaku, vo viacnásobnej expozícii potom jazdu vlaku krajinou... Nejde ani tak o konkrétnu jazdu vlakom s konkrétnymi pasažiermi, ako skôr o základný pohyb, takpovediac všeobecnú trajektóriu smerujúcu von z mesta. Skrz tieto vysoko poetické obrazy sa dostávame na vidiek, kde žena z mesta (tak je postava označená v úvodných titulkoch) zvádza jedného z domácich, ktorý je však ženatý a má malé dieťa. Ba čo viac, žena z mesta ho hucká, aby svoju ženu zabil a odišiel s ňou do mesta. V mužovi, hoci sa spočiatku tejto myšlienke vehementne bráni, sa predsa len usadí vôľa poslúchnuť radu zvodnej ženy. Pri plavbe loďkou sa však jeho manželke podarí utiecť a nasadne do električky smerujúcej do mesta, no muž ju dohoní. Spolu sa tak ocitnú vo veľkom meste a majú celý deň na to, aby si vyjasnili svoj vzťah. (ASFK)

(viac)

Recenzie (123)

rbr 

všetky recenzie používateľa

F. W. Murnau přijíždí do Ameriky. Fascinující kombo. Murnau byl možná ten nejfajnovější německej expresionistickej rejža. Byl to umělec. Americkej film v půlce dvacítek měl tendenci se zaměřovat na vyprávění a zábavu, míň pak na uměleckou stránku filmu. Americký filmy taky měly tendenci bejt o trochu lepší v technickejch záležitostech (víc peněz na rozhazování a lepší equip). Ale i tak to byl Murnau, kterej ovládal umění pohyb kamery. Potenciál teda neskonalej. A Sunrise impozantně toho potenciálu dosahuje. Žádný ústupky americkejm divákům. Čistej německej expresionismus. 1927 je skutečnej konec němýho filmu. The Jazz Singer byl vydanej ke konci toho samýho roku, a film se tak navždy změnil uvedením zvuku. ()

Reklama

Reklama