Otvorila som si oči
Když otevřu oči
À peine j'ouvre les yeux
Obsahy(1)
Dlhometrážny hraný debut Leyly Bouzid mal mimoriadny štart. Postupne ho uviedli hneď tri významné festivaly: MFF Benátky, MFF Toronto a MFF Rotterdam. A s veľkým diváckym úspechom. Ide v podstate o konvenčne nakrútený film bez experimentálnych riešení či väčších inovácií. Forma realistického rozprávania je plne podriadená príbehu o láske a anarchii, ktorý zažíva mladá protagonistka. Tunis ešte pred revolúciou, pred arabskou jarou – príbeh sa odohráva v roku 2010 počas diktatúry, čo nebol najlepší rok na založenie rockovej skupiny so speváčkou spievajúcou protestsongy. Agenti tajnej polície a ich spolupracovníci sú takmer všade. A situáciu mladej speváčke neuľahčuje ani úzkostlivá matka, plná strachu o dcéru. Ako sa však ukáže, má svoje dôvody... Vynikajúco napísaný a režírovaný príbeh je plný energie a prekvapujúceho humoru, radosti, lásky a občas aj smútku, ale aj dobrej hudby a nezdolnej viery, že boj proti konvenciám musí v konečnom dôsledku zvíťaziť. (Art Film Fest)
(viac)Videá (2)
Recenzie (4)
Z môjho blogu k MFF 2016: Dej sa odohráva na konci vládnutia tuniského diktátorskeho prezidenta Bena Aliho (1987 - 2011). Hlavnou predstaviteľkou je 19 ročná mladá žena, ktoré je speváčkou v disidentskej kapele. Jej politická angažovanosť jej prináša problémy, s ktorými sa musí vyrovnať. Napriek skvelému hereckému výkonu hlavnej predstaviteľky ruší dobrý dojem priemerný scenár. ()
Úžasná hudba (pakliže si odmyslite zpěv hlavní představitelky) , pohled na Tunis - duleizite. Nicméně , sám o sobě je ten film v nejlepším případě průměrný. A to hlavně kvůli scénáři. Motivace postav a detailnější informace o tuniskem režimu nám zůstanou I po shlédnutí, ukrytý. ()
/Scala, LUX Film Days 7. 12. 2016 ()
Tak toto mi náramne sadlo. Celovečerný debut Leyly Bouzid u mňa silno zarezonoval. Tunisko, jediná arabská krajina, ktorá úspešne zaviedla demokraciu, mala pred revolúciou podobný režim ako u nás za socíku (a prekvapivo aj veľmi podobný štýl života ako u nás). Veľa vecí už bolo dovolených, no otvorená kritika garnitúry, či príliš liberálne vystupovanie na verejnosti nie. A to sa ťažko vysvetluje mladej generácii, ktorá je práve v rozlete. Vedel som sa s hlavnou hrdinkou stotožniť, keďže náznak vládneho útlaku sme zažili počas temných rokov mečiarizmu aj my a síce hlavnou obeťou boli vtedy ľudia blízki politickým špičkám (Kováč ml., Remiáš), no i my "tí dole" sme pociťovali nervozitu, najmä ku koncu, keď sa už chodilo protestovať do ulíc. K atmosfére filmu dopomáha parádna hudba, ktorá sa tiahne celým filmom a rozhodne stojí za zakúpenie (špičková worldmusic). Navyše všetky pesničky spieva hlavná hrdinka (a jej kapela) osobne, takže skvelý herecký výkon je ešte vyšperkovaný kvalitnou hudbou na pozadí. Táto dráma patrí medzi TOP 3 filmy, čo som videl na bratislavskom festivale a bol by som nesmierne rád, keby sa k nám dostal aj do bežnej kinodistribúcie. (IFF Bratislava 2016) ()
Reklama