Réžia:
Maren AdeScenár:
Maren AdeKamera:
Patrick OrthHrajú:
Sandra Hüller, Peter Simonischek, Michael Wittenborn, Thomas Loibl, Trystan Pütter, Ingrid Bisu, Hadewych Minis, Lucy Russell, Victoria Cociaș-Șerban (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Život zostarnutého učiteľa Winfrieda Conradiho plynie v naprostej rutine, ktorú mohutný muž len občas naruší svojou pubertálnou vášňou – drobným žartovným prevlekom. Po tom, čo mu zomrie jediný verný druh, slepý pes, sa Winfried rozhodne venovať všetku pozornosť svojej odcudzenej dcére Ines, ktorá robí kariéru v nadnárodnej firme a nemá na nič a na nikoho čas. Po absolútnom fiasku prvej návštevy v Bukurešti mení Winfried stratégiu – čo nemôže dosiahnuť ako neúspešný otec, to môže docieliť jeho neforemné alter-ego. A tak sa zrodí životný kouč - nemecký ambasádor Toni Erdmann, tragikomická postava s absurdnou parochňou a umelými zubami, ktorá sa workoholičke Ines začne pliesť do života v tých najmenej vhodných momentoch. (Film Europe)
(viac)Videá (5)
Recenzie (358)
Toni Erdmann je strašně nepříjemný a smutný film. Snad nikdy jsem neviděl žádný jiný příběh, který by se víc rochnil v trapných mezivztahových situacích. Přes svou nepříjemnost je to ale ta největší devíza celého filmu, která vás nad ním donutí přemýšlet ještě třeba několik dní poté. Co tenhle zajímavě vystavěný film kazí je však nesoudnost tvůrců. Film, který by mohl mít úplně jistě 90 minut má téměř dvojnásobek. Chápu, že když postavy stojí půl minuty beze slov před výtahem, má to svůj dramaturgický význam. Některé obrazy jsou ale jednoduše roztahané. Měl jsem pocit, jakoby tvůrci sestřihali hrubáč a už nedošlo na žádné krácení. Netuším zda za to může ego režisérky, nebo aura "je to přece festivalový film", nicméně Toni Erdmann mě i přes zajímavé situace a postavy nakonec ubíjel svojí délkou k nudě. 6/10 ()
V Tonim Erdmannovi je množstvo situácií, ktoré by sa dali dotiahnuť do vtipnejšieho záveru, ale vtedy by sa z neho vytratila oná ľudskosť, o ktorú sa bojí otec u svojej dcéry po rokoch v.i.p. práce. Stala by sa potom z neho iba mravokárna bláznivá komédia. Ignesini priatelia nie sú zobrazení ako nejaké komediálne kreatúry, ale proste ako dnešní ľudia v ich postavení. Že si potom občas šňupnú, je tiež iba odrazom doby a nie ich prvoplánovým autorským odsúdením. V otázkach masiek, aké v živote nosíme, sa dostaneme až k metaforickým extrémom typu vytrhávania nechtu a k záverečnej dlhej a nezabudnuteľnej sekvencii oslavy. Ono takmer celý Toni Ermann sa odohráva na nejakých večierkoch, oslavách a stretnutiach. Film je tak správne rytmizovaný a táto epizodickosť, pevne previazaná a s vývinom postáv, je odpoveďou na to, prečo film nezačne nudiť. Toni Erdmann je divácky vďačný film, ktorý sa zaobíde bez doslovnosti a treba nad ním premýšľať. Čo viac od kinematografie chcieť. ()
po 13 rokoch v korporáte a čerstvo v dobrovoľnej výpovedi ma nemohol žiaden film, celkom na záver kviff, zasiahnuť viac. Ani chvíľa zbytočná, presné, úderné, smutné, neuveriteľne smutné (pre tých, čo aspoň chvíľu takto žili) a paradoxne, vtipné zároveň. Ako zabíjame seba, seba v sebe, navzájom, ako zabúdame na tých, čo nám dali dobré základy. Ako čumíme do mobilov, miesto toho, aby sme sa zhovárali, ako devastujeme prežívanie. Takmer celú dobu som pozeral s otvorenou hubou. Kto pozná mojich posledných pár rokov takto detailne? Sandra Hüller - geniálne. Za mňa jediné - zbytočných posledných 5 minút, monológ pre nepozorných. Takto si každopádne predstavujem moderný európsky film! ()
Toni Erdmann střídá velkolepě natočené scény s těmi, které prostě působí až přespříliš divně. Je zde na první pohled vidět, že se režisér Maren Ade snaží tímto pojetím přiblížit Alejandrovi Gonzálezi Iñárritu a jeho "Birdmanovi", což mu překvapivě ve většině případů i vychází. Hlavní postavy snímku se totiž také stávají sami sebou až ve chvílích, kdy si před někým nasazují masku. Chvílemi mi tato místy smutná, až tragikomická "novela" způsobovala záchvaty smíchu a záchvaty naprostého smutku nad tím, jak moc trefné metafory dnešního uspěchaného světa plného přetvářky, kde slušné a spontánní chování působí jako výstřední a z jiného světa, režisér užívá. Tohle se až na pár zbytečných scén a předlouhou stopáž moc povedlo! ()
Rozprávať za pochodu vymyslené príbehy s vážnou tvárou a vydávať ich za pravdivé, to môžem. Meniť svoju identitu a vydávať sa za niekoho druhého, to už chce odvahu. No a miešať sa dcére do života v týchto prestrojeniach a s týmito vymyslenými príbehmi, to je už iná liga. Toni je smutno - veselý príbeh otca, ktorý chce dostať svoju dcéru naspäť na zem. Aj keď je to vlastne Toni Erdmann, mňa paradoxne totálne fascinovala Sandra ako Ines. Skvelý herecký výkon. ()
Galéria (49)
Zaujímavosti (9)
- Winfried Conradi a jeho otravný humor je zčásti napsán podle otce Maren Ade, který si rád nasazoval falešné zuby jako vtip a zčásti podle komika Andy Kaufmana. (Hal_Moore)
- Ines (Sandra Hüller) zazpívá na velikonočním večírku skladbu „Greatest Love of All“ od Whitney Houston. (Trajektt)
Reklama