Olympic Spirit

Krátky, ani nie polhodinu dlhý dokumentárny film režisérskej dvojice Tony Maylam a Drummond Challis z roku 1980 je priblížením XIII. zimných olympijských hier, ktoré sa v rovnakom roku uskutočnili v americkom Lake Placid. Medzi olympijskými dokumentami svojím spôsobom predstavuje unikát. A to nielen pre svoju krátku minutáž, ale aj tým, že nemá žiadne sprievodné slovo. To v tomto prípade nahrádza hudba, ktorá presne pasuje do jednotlivých filmových sekvencií, čo je skutočnosť, kedy si má divák možnosť uvedomiť precíznosť strihu. Ten v dokumente zohráva naozaj dôležitú úlohu, pretože vďaka nemu doň dokážu tvorcovia vtesnať čo najviac záberov, tým pokryť čo najväčšiu možnú plochu diania na hrách, a zároveň mu dodať dynamiku. Práve tá je niečím, čo tomuto dokumentárnemu filmu rozhodne nechýba. Zvýraznená je o to viac tým, že film v tomto prípade disponuje iba relatívne malým časovým rozpätím. Hoci je takéto poňatie na jednu stranu originálne a zaujímavé, na druhú stranu je trochu škoda, že jednotlivé disciplíny nedostávajú v dokumente viac priestoru. Divák si tak nemôže vytvoriť celistvejší obraz o dianí pod piatimi kruhmi. Nehovoriac o tom, že ani v prípade disciplín, ktoré sú v dokumente zachytené, nie je vyložene známe, kto sa stal ich víťazom. Výnimkou je snáď iba hokejový turnaj vďaka povestnému "Zázraku na ľade". Olympic Spirit divácky zaujme strihom, hudbou a kamerou. Trochu sklamáva kratším rozsahom a menším pokrytím celkového priebehu XIII. zimných olympijských hier. V konečnom dôsledku tak predstavuje síce priemerný počin, ale jeden z tých lepších. Inovatívna forma a nápadité spracovanie, hoci majú svoje "muchy", z neho robia divácky zaujímavý počin na poli olympijských dokumentov. (24.09.2022)