Trhlina

Dokážem si predstaviť, ako báječne si film užil divák bez znalosti predlohy. Mnohé závažné a šokujúce dejové zvraty sa totiž vo filme vo vzťahu ku knihe zopakovali jedna k jednej, logickou otázkou teda je, čo také mohlo osloviť čitateľa, ktorý mal naopak to šťastie, že najprv zhltol knihu. Film totiž stavil na vysokú popularitu literárnej predlohy. Je to jednoduché. Mária Havranová (ktorá si mala ponechať toto nádherné dievčenské meno) je najväčší súčasný slovenský ženský sexsymbol, a to sa zaobíde úplne bez mejkapu (!). Matej Marušin najväčším mužským sexsymbolom bude až vo chvíli, keď sa ostrihá nakrátko, je šťastie, že vo filme ho vidno väčšinou v čiapke. Už jeho fyziognómia stojí za návštevu kina ako nejaký špeciálny bonus. Režisér je však určite zvedavý na iné, takže - široko-ďaleko neexistuje lepší mysteriózny triler. To menej lichotivé nasleduje. Niektoré scény sú zostrihané príliš unáhlene (doslova blesková návšteva cvokhausu v noci), vidno, že strih primárne slúžil tomu, aby bola dĺžka materiálu určená pre seriál prispôsobená potrebám filmu. Uprednostniť seriál pred kvalitami filmu je niečo, čo nikdy nepochopím, aj keď žijem v kapitalistickej spoločnosti. Režisér sa totiž do dejín kinematografie zapisuje filmami, nie seriálmi. Z dôležitých vecí tu hapruje budovanie napätia. Ak viem, že robím hororový mysteriózny triler, alfou a omegou je napätie, ktoré by síce malo byť kolísavej intenzity, ale nikdy nezmiznúť (vo filme Votrelec je tam permanentne, bez odľahčujúcich scén). Ak idem do kina na niečo strašidelné, potrebujem sa báť k posraniu (napr. oceňujem zvuky, ktoré vydáva to malé chlapča v lese). Napätie musí vystupovať z plátna vo "vysokom reliéfe", ako asambláž, a to i v úvodnej polhodinke. Čosi také sa najlepšie dosahuje hudbou, či skôr - v tomto žánri - nápaditým hudobným alebo zvukovým motívom, ktorý by mal jemne vibrovať aj v pokojnejších častiach (motív v Trhline však zďaleka nie je tak dobrý, ako sa píše). Aby si to človek uvedomil, nemusí mať štátnice z dejín kinematografie. Keďže dávam štyri hviezdy, všetko ostatné je samozrejme fajn a nepociťujem potrebu to rozoberať. (21.02.2019)

Když přimhouřím jedno oko, tak musím Slovákům vyseknout poklonu za to, jak se s notně mysterióznější předlohou poprali. Ta nejlepší pasáž z knihy (autentické příběhy lidí, zmizelých během jednoho století) je sice z pochopitelného důvodu zredukována na půlminutovou koláž, ale dejme tomu, že všechno ostatní tu v rámci paranormálního thrilleru šlape na dvojku s hvězdičkou. Nejhororovější scénu rozdělení světel už pak sice nic nepřekoná, ale já tentokrát nechci nic moc vyčítat. Bavilo mě to. (11.11.2019)

Sympaťák Peter Bebjak mě dokáže nadchnout, ale i rozladit. Mám to s ním zatím tak, že seriály a pohádku nadšeně chválím, až se hory zelenají, a Čiaru s Trhlinou ne. Ale to nevadí. Tento pán je jedním z mála slovenských režisérů, u kterého si jsem jistá, že jeho velká chvíle ještě přijde. Dvě hvězdy za pokus a za trio Maštalír, Šalacha, Loj. Šikovní! (08.10.2020)

Začne to jako jakýkoliv hollywoodský horor, kde chlápek začne dělat noční směny v nějakém pošukově (prokletý hotel, bývalá psychiatrie), pokračuje jako jakýkoliv "online" horor, kde se děj posouvá před on-screen dialogy, trochu se nakousnou horory s časoprostorovými trhlinami, okopíruje se Blair Witch, Enter Nowhere... Kdyby to do sebe alespoň zapadalo, mělo nosný příběh, ústrojně divákovi podaný, ale vše se děje jakoby jen mezi řečí, posuny v ději jsou náhodné, postavy se objevují náhodně, věci se dějí náhodně. A mne na konci filmu nejvíc zajímá, který pitomec by mohl kdy nahrávat svá sezení na gramodesky, kde vzal lisovnu a jak to finančně jistil? Vyrobit gramodesku není jako nahrát písničku z rádia na audiokazetu. Jinak celá ta mystika za rádoby příběhem tady taky neexistuje a nefunguje. (12.07.2019)

Trhlina balansuje na hrane škandinávskeho thrilleru, detektívnej zápletky a mysteriózneho hororu. Po väčšinu času sa režisérovi Petrovi Bebjakovi darí budovať a udržať silné napätie a to ako za pomoci samotného príbehu, tak i audiovizuálnych stimulov. Vypäté scény, napríklad keď sa Igor snaží dostať do tajomného trezoru, sú podkreslené pomalými a tajuplnými zvukmi, ktoré nemusia nutne súvisieť s tým, čo sa práve zobrazuje na plátne, ale dotvárajú želaný efekt znepokojenia. Bohužiaľ sa o túto barličku snímka opiera príliš často a tak tento postup po niekoľkonásobnom opakovaní stráca na intenzite. Podobne dobre sa pracuje aj so strihom, kedy sú určité scény prekladané svižnými zábleskami do minulosti. Aj napriek ich občasnej prvoplánovej náture pracujú tieto prestrihy tak, ako bolo zamýšľané a vzbudzujú v divákovi zvedavosť, čo že sa teda kedysi odohralo. Thriller Trhlina síce nedosahuje najvyšších kvalít svojich škandinávskych predobrazov, aj napriek tomu ale v rámci slovenskej, poťažmo i českej, filmovej produkcie, predstavuje nebývalú a zručne vyvedenú raritu. (21.11.2019)