Spomínaš si na Dolly Bell?

[2,5*]     S Kusturicom to mám tak fifty-fifty. Jeden jeho film ma uchváti, druhý ma nudí. Tento patrí do tej druhej kategórie. Pritom námet mi je celkom blízky, prostredie aj doba sú mi dôverne známe, pripomínajú mi detstvo. Bavilo ma sledovať sarajevské špecifiká, jazyk sa dobre počúval, hudba bola fajn. Lenže čo z toho, keď ma príbeh vôbec nebavil a postavy mi boli až na Dina nesympatické? To čo niektoré postavy (otec) stvárali a hlavne čo natárali, tak to bolo na facku. (14.08.2021)

Kusturicův debut a zároveň příspěvek k subžánru „vzpomínkového“ filmu – jemně nostalgický obraz dospívání obydlený lidskými figurkami, období přerodu hlavního hrdiny v muže (Amarcord, Rocco a jeho bratři, Sluneční ulice). Nadpřirozené schopnosti hl. hrd. – autosugesce a pohybování s předměty, s příchodem zkušené Dolly Bell se přeskupuje hodnotový žebříček. Sex jako měřítko mužnosti a dospělosti. Vztah s otcem – despotickým alkoholikem, komunistickým teoretikem a zároveň velkým vzorem. (15.11.2005)

S odstupom času temer 40 rokov od prvého a hneď úspešného filmu Emira (Nemanja) Kusturicu by sa to dalo premenovať aj na Spomínaš na mladé časy v Sarajeve Emir ? Film zachytáva život obyvateľov multietnického Sarajeva začiatkom 60-tych rokov 20 storočia, kde sa toho od atentátu Gavrilu Principa v 1914 na arcivojvodu Ferdinanda veľa nezmenilo. Ak, tak len vláda Titových komunistov a pokus o pozdvihnutie kultúry zanietenými propagandistami. Presne v takomto prostredí vyrastal sarajevskýr odák Kusturica. Raz sa jeho matka sťažovala švagrinej na svojho pubertálneho syna,ťažkého záškoláka a odchovanca ulice „Polovica jeho vrstovníkov je buď v base alebo v polepšovni. Čo z neho len bude?!“ Našťastie to dopadlo dobre.Tak je to i vo filme, zapálení komunisti, prostí a veselí Bosniaci,rakija, pospievať si, požartovať a neodmysliteľné dno spoločnosti zlodej a prostitútka.A tú s takými vnadami by nebránil len zamilovaný adolescent Dino. Na Kusturicu málo humoru, dobrej balkánskej muziky, uletených scén. Hlavná postava Dino (Slavko Štimac) je osobitná kapitola. V čase natáčania táto detská hviezda mala už 20 rokov, ale vyzerá skutočne ako 16 ročný. Konečná scéna zachycuje nové panelákové Sarajevo a auto s rodinou ktorá sa sťahuje. Rovnako ako Kusturica s manželkou a deťmi preč zo zapadákova Sarajevo kde ho miestni recenzenti a komunisti šikanovali za scenár k politicky ladenému filmu Otec na služobnej ceste. V roku 1965 som prechádzal 1x Bosnou, cesty od Františka Jozefa, chlapci vyholené hlavy a veľké uši, sem tam hodili len tak po aute kameň. Tam to kľudné asi nikdy nebolo a nebude. Film za 4*a 1* za nostalgiu pravého Balkánu ako si ho do dnes pamätám. (11.09.2019)

Kdysi jsem kustoricovy filmy tolik nemusel, přišly mi nařvane a bláznivé. Nyní mám z nich, nebo alespoň z tohoto, jiný pocit. Je v nich přirozenost života. Vsechno je akceptovane, všechny figurky milované, nikdo neni souzen; přesto je vse i humorným zrcadlem a karikaturou. Už tato prvotina je vyzrálou výpovědí, hotovou malbou. Kusturica znamená: všechny paradoxy a protiklady zivota těsně vedle sebe na malé ploše, až se to zdá absurdní, ale díky teto optice vidíme jaký život sam skutečně je: bolest mladicke lásky hned vedle pouhé pudovosti, komunistické fráze hned vedle otcovske moudrosti, marxistické diskuze zazvuku bosenské orientální balalajky. Cosi z této balkánské rozjarenosti zasahuje až k nám na Moravu a na pražský Zizkov. Vlastně to vsichni důvěrně známe: je to i o nás, o našem dospívání. Zname komunistické bezcasi, jihoslovanské řeči takřka rozumíme: jen je toho nějak o něco víc prevela, než jsme zvyklí z naší poklidné kotlinky. Ale stačí popojet kousek na Slovensko - a ono balkánské cudo začíná houstnout a kapalnet. (09.11.2016)

Autobiografický príbeh o neľahkom detstve autora dáva filmu srdce. Dino zažíva chorobu a smrť otca, ktorý bol komunista, ale rodina zostala aj tak veriaca. Zažíva prvú lásku v osobe jednej dievčiny, pre ktorú sa aj pobije s jej bratom, ktorý ju predáva. Film síce dopĺňa dobrá hudba, ale je tam veľa hluchých miest a veľmi sa tiahne, čo ho robí nudným. Zo samotného detstva tam je iba časť a nedáva komplexný pohľad na život Dina. Kusturica nám ukazuje aj zlé stránky ľudí ako alkoholizmus, zneužitie dievčiny viacerými bosnianskymi chlapcami. Napriek tomu humoru je to celé také šedé, čo vypovedá o komunizme a správaní ľuďoch, ktorí sami robili tie časy takými, akými nakoniec aj boli. To sťahovanie pre mňa aj symbolizuje to, že odvtedy už Kusturica iba napredoval. Toto bol síce priemer, ale ako jeden z prvých jeho filmov bol veľmi na úrovni. Pekný príbeh, pekný film, ja som na jeho filmy a špeciálne na juhoslovanské veľmi náročný, lebo viem, že majú často naviac, ako nakoniec dopadnú, ale keď sa už podaria, stoja za to. Po prehodnotení svojich názorov a dodatočnom pochopení, niektorých motívov ako pochmúrne počasie a iné, dávam s prehľadom štyri hviezdičky. (07.04.2012)