Dersu Uzala

Je to nadpriemerná dobrodružná dráma od Akiru Kurosawu. Má dosť dobrý príbeh o ruskom dôstojníkovi a dobrodruhovi, ktorý spolu so svojou expedíciou prechádza neprebádanými časťami Sibíra, aby ho preskúmali a tu sa stretávajú s miestnym lovcom, ktorý prijme ich ponuku a začne ich sprevádzať. Aj napriek ich odlišnosti toho majú aj dosť spoločné, preto si k sebe nájdu cestu a hlavne medzi ním a dôstojníkom vzniká kvôli spoločným dobrodružstvám veľmi silné puto, ktoré vydrží všetko. Spracovanie je na tom pomerne dobre, ale dalo sa z toho získať aj o niečo viac. Hlavným problémom filmu je, že tu vlastne chýba nejaký skutočný dej, prakticky celé to stojí len na tom priateľstve a zaujímavých postavách, hlavne samotnom lovcovi, ktorý je výborne podaný a získal si ma. A preto ma to hlavne tú prvú tretinu filmu, kde sa ešte len postavy zoznamujú dosť bavilo a je radosť pozerať na ten ich prístup k životu a odlišnosti, na ktorých sa obe strany niečomu priučia, pričom po tejto stránke ma zaujala hlavne scéna s fľašou. Ale potom to už predsa len trochu upadne do stereotypu a pritom stačilo málo, len sa trochu lepšie povenovať aj tej dobrodružnej línii ďaleko od civilizácie, ktorá mi neprišla moc dobre využitá. Ale zase si určite ani na ten zvyšok filmu nemôžem moc sťažovať, stále sa tu nájde plno zaujímavých situácií, chválim viacero dlhých scén na jeden záber, čo ma vždy zaujme a hlavne to má stále takú príjemnú atmosféru, kvôli ktorej sa na to celkom dobre pozerá až do konca. No uvítal by som viac nejakej tej dobrodružnej akcie. Herecké obsadenie nie je zlé, hlavné duo je úplne ideálne a skutočne som im fandil, len ma mrzí, že to lepšie nepodporia vedľajšie postavy, ktoré mi prídu úplne nevýrazné. Skôr ma zaujalo tých pár epizódnych postáv, ako starý Číňan. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, Akira Kurosawa to zvládol bezchybne, len ten scenár mu viac nedovolil. Takže ma určite mrzí absencia výraznejšieho deja, kvôli čomu nemôžem dať lepšie hodnotenie, ale aj tak Dersu Uzala určite určite nie je zlý film, aj po druhom pozretí sa mi na to pozeralo dobre a kladov je tu dosť. 64% (09.05.2014)

Krásny príbeh o priatelstve,súžití a boji s prírodou. Film je dokonalý po vizuálnej stránke, niektoré zábery by sa hodili do umeleckých dokumentov ako napr. Baraka. Napriek dĺžke filmu a jednoduchému deju som sa nenudil ani chvílu a vychutnával som každú sekundu, každý záber. Zaslúžený Oskar pre najlepší film! (21.02.2006)

Film jsem viděl naposled někdy v těch sedmdesátých letech a měl jsem jej v paměti zařazen jako celkem dobrý dobrodružný film. Nové shlédnutí byl trochu šok. Netušil jsem jak moc je ten film také duchovní. Postava Uzalova hodně mi připomněla postavu indiána Quonaba ze Setonova Rolfa zálesáka. Podobný osud, podobná přírodní filosofie. (15.03.2015)

Dobrodružný monument, který disponuje takovou moudrostí a lidstvím, že nezbývá, než japonskému géniovi vzdát patřičný hold. Děrsu bez příkras a patosu seznamuje diváky s krutou divočinou na Dálném východě, s tamními kmeny a jejich každodenním způsobem života. Barvitě a poutavě vypravuje o životě v tajze, kde příroda dává i bere. O zvěři, která se má lovit pouze za účelem obživy, nikoliv pro zábavu a v neposlední řadě všeobecně o lidech, kteří za záchranu života něchtejí nic na oplátku. Jednoduše prezentuje veškeré kladné vlastnosti, které má člověk žijící čistě v souladu s přírodou. Dlouho jsem nic s tak hlubokou myšlenkou neviděl. Za zmínku samozřejmě stojí i působivá obrazová kompozice a výprava. Lidé jako byl Děrsu Uzala chcete mít za přátele! Nesmrtelný snímek. (22.04.2020)

Sympatický, ale aj preceňovaný film. Postava Dersu je prudko sympatická, ale Kurosawa nedokázal z lineárneho príbehu vykresať dostatok presahu. Príde mi neuctivé dať takto ladenému filmu tri hviezdy... Scénu so sekaním trávy si zapamätaté aj scény s obchádzajúcim tigrom, ale chýbalo tam trchu viac interakcie hrdinov s nádherným prírodným prostredím... POSLEDNÝ TRAPER i VYSLOBODENIE ma zaujali viac... (26.04.2015)