Hello, Dolly!

Ach- muzikály. Aj keď tento druh umenia "zdá se mi poněkud nešťastný", v podstate pri každom, ktorý som zatiaľ videl som sa necítil nepríjemne. A s ohľadom na to, že tá zvláštna širokospoločenská averzia voči Streisandovej ide nejak mimo mňa (osobne ju nepoznám, jej väčší nos mi nevadí /to nebola narážka na jej židovstvo, ktoré mi tiež nevadí:)/, spievať rozhodne vie), tak aj pri tomto kúsku som sa cítil príjemne. Ale možno by sa mi to celé páčilo ešte viac, keby sa tam nespievalo a netancovalo :)) Som hold taký Walter Matthau :) Tie pesničky ma tam moc nezaujali, až na samozrejme tú slávnu (s veľmi príjemnou minirolkou pre Louisa A.), skôr ma nudili a naťahovali to (celkovo dĺžka filmu je podľa mňa prehnaná). Čo sa týka herectva, Streisandová bola minimálne vyrovnanou partiou pre Matthaua. Vo svojej roli ženskej manipulátorky, ktorá vie ako na to, a ako dosiahnuť svojho, bola myslím bezchybná, jej koketný výraz a prešibaný pohľad, gestá, proste bavil som sa na nej. Vo filme som žiaden feminizmus necítil (ako som tu v niektorom komente čítal). Skôr to bola celkom príjemná narážka na schopnosť (a myslím že aj záľubu) mnohých (?) žien rafinovane menežovať mužom životy (a úprimne povedané, čo by si muži bez žien počali? ostali by starými mrzútmi á la W.Matthau), dávať ľudí dohromady a pliesť mužom hlavy:) Ale samozrejme, exaltovanosť, nútená strojenosť a šlahačkovo-marcipánová výprava-kostýmy tomuto filmu vládnu. Čo už ale niekto čaká od hollywoodskeho muzikálu, obzvlášť 45 rokov starého? Silnejšie 3*, alebo slabšie 4*. Nie je to však rozhodne film, ktorý "musíte vidieť". Keď to ale ide v unudené sobotné popoludnie v TV (tak ako v mojom prípade), prečo si to nepozrieť, obzvlášť keď to má už vysačku film.klasiky ? :) (11.01.2014)

Skvělý muzikál. Výtečné obsazení: výtečná Barbra Streisand, perfektní Walter Matthau, výborný "atraktivní idiot" (jak ho nazval Gene Kelly) Michael Crawford a samozřejmě nemůžu zapomenout na Luise Armstronga. Vynikající hudba, fantastická choreografie, dobře fungující humor, zkrátka jeden z nejlepších muzikálů. (14.07.2009)

Ve své životní filozofické pouti jsem narazil na jeden velký kámen. Člověk má být na jednu stranu upřímný - jak to říkal třeba Jan Hus, TGM nebo Jordan B. Peterson. Ale na druhou stranu podle Alana Wattse je život hra. A součástí hry může být i lež a přetvářka. Tento film tento konflikt dokonale vykresluje: mužský protagonista buduje své impérium na řádném základu, zatímco ženská protagonistka chodí světem, lže a vyvolává chaos. I když protiklady se přitahují, tak zde ten happy-end působí nepřirozeně a nuceně. Je zřejmé, že příběh hraje druhou roli a spíše slouží písním. Rád bych, aby to bylo naopak. (29.12.2021)

Môj vzťah k muzikálom je ambivalentný. Nepatrím k ich obdivovateľom, ale ich ani a priori neodmietam. Dva z nich (Vlasy a West Side Story) mám v prvej desiatke, ďalšie dva v Top 100. Bohužiaľ Hello, Dolly! sa mi nepáčil až do takej miery, že som ho nedopozeral. Z môjho hľadiska to bol muzikál postavený na tradične chatrnom deji, choreografii, ktorá ma neoslovuje, na hereckej dvojici, ktorú neznášam a jedinej zapamätateľnej piesni. Preto hodnotenie, ktorým sa odlišujem nielen od hodnotení mojich obľúbencov, ale aj od hodnotení väčšiny užívateľov. (21.07.2010)

Tých načančaných amerických muzikálov je na mňa už akosi priveľa a tento zatiaľ najviac útočí na oči. Pritom tanečné čísla sú nezaujímavé, z hudby som si nezapamätal vôbec nič a príbeh sa tiež nijako neposúva. Nemám nič proti Barbre, vyzerala aj spievala tu ako šikovná dohadzovačka výborne, ale tento muzikál mi asi dlho v pamäti neostane. (11.01.2014)