Too Old to Die Young

Dlhú dobu to malo pre mňa nesporné kvality. Skvelá atmosféra, uhrančivá hudba a zaujímavé postavy tej odvrátenej strany sveta. Mal som pocit, že je to miesto, ktoré rád navštevujem, lebo mi je za iných okolností skryté. Rád som sa do neho vracal a užíval si tie dlhé scény a toporné monológy. Celú tú atmosféru a nediváckosť - čo sú veci, ktoré mám úprimne rád. Ale 8, 9 a 10 diel ma z toho rozčarovania prebral. Odrazu prišla nie len zmena atmosféry ale aj túžba šokovať. Ale len náznakovo. To čo mi v iných dieloch neprekážalo, mi zrazu prekážať začalo. A je to len tým, že sa skrátka Refn rozhodol nedokončiť svoj príbeh adekvátne v rámci šachovej partie, ktorú sám rozohral. Môže sa odvolávať na experiment a na to, že chcel vidieť čo všetko streamovacie média dokážu uniesť, ale plejáda nechutných postáv nakoniec pôsobí samoúčelne. Je to veľká škoda, lebo to malo pre mňa obrovský potenciál. Nekoná sa druhý Neon Demon ale skôr Only God Forgives. Už sa do toho sveta vrátiť nechcem. Je nudný. Čo je vzhľadom na to, že je do toho zapojení aj Brubaker celkom zvláštne. Škoda. 60% (25.11.2019)

Brubakerove komiksy mám rád. A Refnov neónový štýl tiež. The Devil vťahuje do svojho sveta pomaly. Postavy aj napriek jasne daných charakterom sú veľmi podivné. Absencia hrdinu je tu výrazná. Pomalý vývin a dokonalý vizuál, robia z tohto počinu pochúťku. Aj napriek tomu, že je pomalá a nejednoznačná. Tá hodinka a pol mi krásne plynula aj keď sa tam toho veľa nestalo. Martinezova hudba perfektná. (16.11.2019)

Nenudilo aj napriek dĺžke. Je to v zásade pomalá mozajka osudov, ktoré sa vyvíjajú pred našimi očami a v zásade veľmi minimalisticky. Ako paralela k hlavnému príbehu nám to predstavuje veľa zaujímavých postáv, ktoré sú rovnako jasne definované. Refn si očividne tú pomalosť užíva. Nie pre každého. A aj na mňa tu bolo príliš zbytočnej vaty, ktorú nezachráni povestná neónová forma, ktorá tu až na dve krátke scény absentuje. Inak som zvedavý čo bude ďalej . (17.11.2019)

Naberá to jasnejšie kontúry a nesie sa to v tej typickej pomalej atmosfére, ktorá tomu náležite sedí. Dostávame sa tu aj do morálneho konfliktu medzi postavami a ich činmi. Čo poteší najviac je ale znalosť nových postáv, ktoré sú nám krásne odporezentované cez dlhé zábery. (18.11.2019)

What about the ducks? The Ducks are dead. Pre mňa po prvej časti riadne silný diel. Vizuálne, emocionálne, atmosféricky. Obrovská spokojnosť. (19.11.2019)

Taká chuťovka, ktorá je ako keby druhou časťou predchádzajúceho dielu. Hoci sa to nesie v perfektnom štýle, chýbalo mi tam väčšie dupnutie na pedál, čo sa týka explicitností a násilia. Malo to krásne momenty, ktoré do toho vedeli krásne prejsť, ale nestalo sa. Vizuálne ale krásne. Hlavne naháňačka v autách pôsobí až Lynchovsky. (22.11.2019)

Párty v Mexickom štýle. Uhrančivé a podivné. Atmosféra by sa dala krájať. Hodinka a pol vôbec nenudí. Cliff Martinez si ide svoje. Veľká spokojnosť. (23.11.2019)

Viacej krvi a viacej zvratov. William Baldwin je naozaj dosť nechutný týpek. Začíname smerovať k vyvrcholeniu. Uvidíme. Inak typický štandard. (23.11.2019)

Je viac ako isté že tu išlo o vrchol. K tomuto to spelo. Ale nie je to vôbec šokujúce až na jednu vraždu a celé sa to nesie v ešte pomalšom duchu než by sa patrilo. Refna poznám len ako režisér filmov Made in USA. Ta jeho forma mi niekde sedí a niekde vôbec. V tomto konkrétnom diely nesadla. (25.11.2019)

Troška nadprirodzené... finálna prestrelka podaná vizuálne perfektne a trochu toho oidipovskeho komplexu. Dostávame sa do finále ale akosi mi chyba už ťa zaujímavosť. Od prvého dielu pôsobil seriál ako niečo čo ma veľmi jasné smerovanie..vyzerá to ale tak že je to len utopené vo vizuale. Šokujúce veci začínajú pôsobiť veľmi samoúčelne. (25.11.2019)

Masturbácia a strieľanie. Už len dozvuk, ktorý sa snaží nejako nastoliť presah ale nekoná sa. Dopozerané už len z povinnosti. (25.11.2019)