Reklama

Reklama

VOD (1)

Na obežnej dráhe Zeme sa odohráva extrémne napínavý príbeh. Film je založený na skutočných udalostiach. Let na stanicu Saľut 7, ktorý sa uskutočnil v roku 1985, je považovaný za najťažší let v histórii kozmonautiky. Vesmírna stanica Saľut 7, ktorá obieha okolo Zeme v bezpilotnom režime, náhle prestáva reagovať na signály z centra riadenia vesmírnych letov. Bolo rozhodnuté vyslať na obežnú dráhu záchrannú expedíciu. Vesmírna posádka má za úlohu nájsť mŕtvu stanicu a ako prvá na svete sa spojiť s 20-tonovou neovládateľnou hrudou ocele. Astronauti si uvedomujú, že šance na návrat na Zem sú mizivé. Táto riskantná cesta je však jedinou možnosťou. Ich úlohou nie je len kontaktovať stanicu Saľut 7, ale ju aj oživiť. Dokážu dvaja ľudia zabrániť pádu stanice na Zem a katastrofe netušených rozmerov? Záchranná expedícia na oribte sa mení na napínavý a nebezpečný experiment. (TV JOJ)

(viac)

Zaujímavosti (21)

  • Po Sojuze T-13 boli na Saľute-7 ešte dve posádky. 17.9.1985 posádky lode Sojuz T-14 Vladimir Vasiutin, Alexandr Volkov, Georgij Grečko a 5.5.1986 Sojuz T-15 Leonid Kizim a Vladimir Soloviov. (Raccoon.city)
  • Keď sa podarí odraziť kryt čidla a vesmírna loď sa znovu oživí a zapne sa prúd po lodi, sa začne rozliehať skladba "Arlekino" od vtedy najpopulárnejšej speváčky Sovietskeho zväzu Alli Pugačovovéj. Pri záverečných scénach a záverečných titulkoch zaznela skladba "Korabli" od Vladimira Vysockého, najpopulárnejšieho speváka Sovietskeho zväzu. (Raccoon.city)
  • Do filmu bola pridaná zápletka o požiari na palube Sojuzu T-13 a možnom návrate len so Savinychom (Pavel Derevyanko) na palube. V skutočnosti k ničomu takémuto nedošlo, lebo posádka si dala veľký pozor na to, aby sa všetka voda vyparila pred zapnutím akýchkoľvek elektrických systémov. (Raccoon.city)
  • Na scéne sa herci pohybovali pomocou špeciálnych káblov. Aby pochopili, ako sa v stave beztiaže telo správa, museli tento stav pocítiť. V špeciálnom výcviku boli preto herci umiestnení do lietadla Iľjušin Il-76, ktoré sa desaťkrát vznieslo do výšky niekoľko tisíc metrov a prudko kleslo parabolou, pričom sa na 26 sekúnd objavil stav beztiaže. (Arsenal83)
  • Podľa producenta Bakura Bakuradzeho sa autori scenára spoliehali na denníky kozmonauta Viktora Savinycha, ktoré podrobne hovoria o celej expedícii, ale: „Pre človeka, ktorý nepozná jemnosti vesmírnej témy, je ťažké pochopiť všetky detaily. Preto bolo potrebné niektoré veci zjednodušiť, niektoré naopak posilniť, prispôsobiť nášmu chápaniu.“ Z týchto dôvodov boli pozmenené mená hlavných protagonistov. (Arsenal83)
  • Keďže sály filmového štúdia Lenfilm boli príliš malé, postavili pre film pri Petrohrade špeciálny pavilón natáčania. Vznikli tam kópie miestností Strediska vesmírnych letov a Strediska výcviku kozmonautov s maketami staníc Saljut 7 a Sojuz T-13 v životnej veľkosti. (Arsenal83)
  • Film sa natáčal v Petrohrade a Moskve (Rusko) a v USA. Doba natáčania trvala 83 dní. Väčšina natáčacieho obdobia bola venovaná nakrúcaniu scén s hercami v nulovej gravitácii. (Arsenal83)
  • V reštaurácií Džanibekovova manželka hovorí, že Gorbačov nariadil "suchý zákon". Neskôr sa o tom hovorí aj na palube Salyutu. Gorbačov spočiatku alkohol nezakazoval, iba obmedzil výrobu a distribúciu. (Dajman)
  • V skutočnosti Američania nikdy nevypustili žiadny zo svojich raketoplánov na Saljut. NASA plánovala vyslať Challenger alebo Discovery, aby nafotil "mŕtvu" stanicu a uvažovalo sa o jej získaní, ale od všetkých týchto plánov sa upustilo, pretože nechceli provokovať Sovietsky zväz. (Dajman)
  • Keď si kozmonauti zmerali svoju telesnú teplotu a uložili teplomery do lekárničky, môžeme si všimnúť knihu od Viktora Savinycha „Saljut-7, denníky z mŕtvej stanice“, ktorá bola vydaná v roku 2017, schovanú za lekárničkou. (Dajman)
  • Stanice Saljut 7 sestoupila díky zemské gravitaci do atmosféry a zde shořela dne 8. února 1991. Její zbytky dopadly na území Argentiny. Po oběžné dráze se pohybovala 3 217 dnů. Byla nahrazena větší vesmírnou stanicí Mir. (Zdroj: Wikipedia.cz)
  • Oba hlavní aktéři se k filmu vyjádřili kriticky. Vladimír Džanibekov s neskrývaným roztrpčením prohlásil: „Natočili hollywoodský trhák s přehnanou fantazií a množstvím technických chyb.“ Viktor Savinych dodal: „Přibližně před půlrokem jsme s ředitelem řídicího střediska sdělili filmařům hodně připomínek. Chtěli jsme, aby se autoři chovali ke kosmonautice uctivěji. Scénář sice napsali podle mojí knihy, ale mnoho z ní převedli povrchně a nepravděpodobně.“ [Zdroj: iDnes.cz] (klukluka)
  • Co ve filmu nebylo: Jídla bylo dost. Nejen zásoba, kterou si kosmonauti přivezli v Sojuzu T-13, ale přes zákaz řídicího střediska ochutnali z palubní zásoby stanice a zjistili, že v mrazivém prostředí se nic nezkazilo. Kosmická spižírna byla naplněna nejméně na několik měsíců pobytu. Horší to bylo s pitnou vodou. Spíše až kritické. V palubních zásobnících pitné vody systému Rodnik totiž zůstával led a zásoba, kterou si posádka přivezla, byla nanejvýš na osm dnů. Pokud by se zásobníky nepodařilo brzy rozmrazit, musela by posádka i přes slibné oživování Saljutu-7 stanici nakonec opustit. [Zdroj: iDnes.cz[ (klukluka)
  • Posádka musela v rámci prověřování všech rozvodů i systémů, u nichž hrozilo, že jsou poškozeny vlhkostí, zkontrolovat kolem tisíce elektronických bloků a tři a půl tuny kabelů. K Saljutu se pak 19. září 1985 připojila loď Sojuz T-14 a Džanibekov se o pár dní později vrátil na Zemi. Savinych přistál o měsíc později. [Zdroj: epochalnisvet.cz] (klukluka)

Súvisiace novinky

5. ročník festivalu Future Gate

5. ročník festivalu Future Gate

07.02.2018

Pátý ročník festivalu science fiction filmů zavítá do pěti měst. Jako každý rok představí časem prověřené klasiky i filmové novinky, a nově i dokumenty, workshopy, velkolepý koncert nebo diskuse se… (viac)

Reklama

Reklama