Réžia:
Bojan VuletičScenár:
Bojan VuletičKamera:
Jelena StankovićHrajú:
Mirjana Karanovič, Jovana Gavrilovič, Mira Banjac, Boris Isakovič, Srdjan Todorovič, Zinaida Dedakin, Bora NenicObsahy(1)
Pani J. toho tento týždeň musí stihnúť habadej: vrátiť požičané peniaze, udobriť sa s tehotnou dcérou, opraviť na matrike preklep vo svojom mene, vybaviť vyplatenie odstupného v zbankrotovanej fabrike, kde strávila polovicu svojho života, vyspovedať sa, zadať objednávku u kamenára, a vykopať starú pištoľ po nebohom manželovi. Je odhodlaná uzavrieť všetko, čo treba, a spáchať samovraždu spôsobom hodným slušného človeka, akým nepochybne je. Aby sa jej to všetko podarilo, musí sa domôcť potvrdenia o odpracovaných rokoch u bývalého zamestnávateľa. v krajine, ktorá prechádza spoločenskou a ekonomickou transformáciou, nie je jednoduchý ani ten najjednoduchší administratívny úkon, tobôž nie smrť. (IFF Bratislava)
(viac)Videá (1)
Recenzie (11)
Rekviem za paní J. nabídlo slušnou podívanou, plnou absurdních a úsměvných věcí a záležitostí (takže intertextualita na Kafku na nejvyšší možné úrovni), zejména peprný slovník mladší dcery mě dost bavilo číst. Špatné bylo ale zpracování (pokusu) sebevraždy - nikdo teď neví, co se stalo, resp. proč to neproběhlo. A v případě, když se jedná o klíčovou scénu z filmu, ke které směřujete 90 minut, to docela vadí. ()
Film zvrácený tím způsobem, že divák hlavní postavě fandí k tomu, aby se jí ta sebevražda skutečně podařila. Pěkná ukázka člověka, který je po roce očividně ještě v šoku ze smrti nejbližšího a ztráty zaměstnání. Klacky pod nohy, které jí pak ostatní v honbě za její sebevraždou házejí pod nohy, jsou pak až absurdní ("nemáme písmeno J, nemůžeme tisknout potvrzení"). A ten konec přece jen překvapí, takže jsem dostal to, co jsem čekal a ještě více. #kviff ()
Musím povedať, že som na Medzinárodnom filmovom festivale za tie roky videl aj lepšie filmy , no ja som bol s Rekviem veľmi spokojný. Atmosféra fungovala, všetci herci (vrátane detských) hrali na výbornú. O hlavnej predstaviteľke ani nehovorím, tá excelovala. Čierny humor taktiež zafungoval - nebol by som si pomyslel, že pri takom filme sa budem nahlas smiať. Celý čas som sa pripravoval na smutný koniec, ale aj tebln happy end beriem. Premena hlavnej postavy bola zvládnutá verne, ako po stránke hereckej, tak aj režisérskej ()
Tento film ma dosť iritoval. Azda správaním každej jednej postavy, ale ešte viac tým odľahčeným podaním smutných vecí, ktoré akože mali vyznieť vtipne: extrémne vulgarizmy (aj z úst malého dievčatka), otrasné správanie sa k starej babke, či celkovo absencia základnej úcty medzi členmi rodiny. Čo je na tom vtipné, prosím? Naozaj netuším. Ale dobre, toto možno nie je úplne vina tvorcu filmu, ako skôr podaktorých rehúňajúcich sa divákov v kinosále. Keď sa od toho pokúsim odhliadnuť, musím uznať, že mnohé negatívne – so samovraždou spojené – emócie, ktoré film zrejme mal vyvolať, naozaj aj vyvolal, a to za cenu, že neprestal byť miestami vtipný (samozrejme, nehovorím o tom, čo som uviedol vyššie). Filmu uznávam, že sa mu podarilo dosiahnuť to, čo pravdepodobne chcel dosiahnuť. Iritoval ma, no mal ma iritovať. Bol zvrátený a absurdný, ale mal byť zvrátený a absurdný. Pre mňa síce čiaru párkrát prekročil, ale napriek tomu ide o zapamätateľný a vyrušujúci počin – dobrým i zlým spôsobom. ()
Já nechci bejt mentorskej, možná jsem nebyl uplně ready, ale přes vážný téma to byla tak ucouraná nuda o jednom sobci, že jsem si druhej den ani nepamatoval, jestli se teda zabila, nebo ne. A to je na jeden film trochu málo. Nejvíc mě pobavil ten jejich přístup ke starý babce. #kviff #siDóbro? (60%) ()
Galéria (6)
Fotka © Film Servis Festival Karlovy Vary
Reklama