Virus

Ha, ha, ha :-) Mixér, experimentátor a zliepač nápadov iných - Bruno Mattei zasahuje! A to spôsobom svojim vlastným, na jednej strane nápaditým, na strane druhej ťažkou absenciou myšlienky poznačeným zombie titulom, ktorý dokáže rovnako dobre znechutiť ako aj rozosmiať. Je vidno, že Bruno Mattei má film ako taký rád a nebráni sa experimentom. Pre vysvetlenie - v jeho prípade znamená slovo experiment prevažne iba diplomatickejšie vyjadrenie dvojice slov “vykrádanie iných“. Pre moju radosť prameniacu zo záľuby ku klasickým zombie trashom, si Mattei svoju verziu o oživlej smrti našťastie nenecháva vo svojej hlave pre seba, ale VIRUS útočiaci na bránice divákov vypúšťa do sveta. Niekto by sa za takýto výsledok mohol aj hanbiť, Bruno ale vie, že radosť z tvorby podobných šialeností je prednejšia než akékoľvek ocenenie. Bruno sa baví a to nás baví! Veľkým dielom sa o to u VIRUS-u zaslúžila bohatá odkazová stránka, až parodicky drviaca filmy, na ktoré upozorňuje. Matteiho inšpiračné chápadlá siahajú dokonca až do francúzskej produkcie – pár záberov a jednoduché načrtnutie lokácii Novej Guinei si požičiava z filmu Barbeta Schroedera La Vallée [The Valley] (1972) či z mondo dokumentu Nuova Guinea, l'isola dei cannibali (1974). Keby hippie výprava putujúca do srdca panenskej prírody v roku 1972 vedela, v akých sračkách sa ich vysnívané údolie (valley) ocitne v roku 1980, išli by sa zhulákať a prepojiť s prírodou niekde inde. Kto to vtedy ale mohol vedieť, že :) Okrem prepojenia ku LA VALLÉE obohacuje Mattei v spolupráci s Claudiom Fragassom (údajne režijne zastrešil až polovicu filmu, plus sa podieľal aj na iných postoch v rámci výroby) svoj VIRUS aj o reálne zábery rituálu rozlúčky sa so zosnulým vyňaté zo shockumentu Des morts (1979), či o naturálne zábery zo živočíšnej ríše vytiahnuté z iných dokumentárnych filmov. Aby toho nebolo málo, aj soundtrack k filmu je komplet vykradnutý. Pozostáva z trojice soundtrackov od progresívnej skupiny “Goblin“, z ktorých hudba už zaznela v Dawn of the Dead (1978), Contamination (1980) a z menšej časti aj v Joe D'Amatovom Buio Omega (1979). Mattei si ale jemne neodpustí zareagovať aj na známe mená a ich filmy: slávnejších kolegov ako Ruggero Deodato - CANNIBAL HOLOCAUST (1980) a Lucia Fulciho – ZOMBI 2 (1979). Tomu hovorím bohatá odkazová nádielka. Ak to miestami u VIRUS-u začne trocha pokrivkávať po obsahovej stránke, tá odkazová tento príležitostný nedostatok hravo a bez zbytočných prieťahov zapláta na výbornú. Stále je na čo pozerať, na čom sa smiať, na čom sa znechutiť, na čom sa zamyslieť a hľadať paralely. Ja som spokojný. Skvelo som si oddýchol a pobavil. Parodicky poškuľujúci VIRUS je tá správna voľba pre fanúšikov pravého zombie trashu, ak sa teda chcú odreagovať na niečom bezhranične úsmevnom a vtipnom. Prostredníctvom VIRUS-u je možné trocha poodhaliť myšlienkové pochody Bruna ako autora, dozvedieť sa čo ho na filmoch fascinuje, z čoho ťaží a čo dokáže na poli hororovej zábavy vykonať. Okrem diváckej pozornosti si VIRUS Bruna Matteia všimli aj takí cenzori z Veľkej Británie, ktorí ho po tunajšom vydaní na VHS nosiče zásluhou distribučného štúdia “Merlin (VCL)“ z októbra 1982 dokonca úplne zakázali. BBFC Matteiho VIRUS, v Británii známy ako “Zombie Creeping Flesh“, zaraďuje začiatkom osemdesiatych rokov na zoznam tzv. Video nasties. Film sa preto musí stiahnuť z obehu na domácom trhu Británie. Od roku 2002 je v UK k dispozícii VIRUS v remasterovanej uncut podobe prostredníctvom DVD vydania štúdiom “Vipco“ (101 minút). Pre porovnanie kino release v Británii dosahoval dĺžku trvania údajne iba 82 minút - heavy cut. PS – videný 101 minútový uncut. PS2 – S výpoveďou Bruna Matteia, ktorá je orientovaná aj na VIRUS, je možné sa oboznámiť zhliadnutím krátkeho dokumentu Hell Rats of the Living Dead (2002). (20.04.2010) (menej) (viac)