Godzilla

Godzilla vo svojom prvom filme je strašná, zlá, nebezpečná a neskutočne hlúpe ale to neznamená že by bola smiešna naopak Honda si jasne uvedomil že keď sa budú útoky odohrávať v noci bude to menej smiešne ako cez deň pretože priznajme si to je tam vidieť pár motúzikov. Vo svojej podstate to nie je film o oblude ale o tom ako sa japonci vysporiadavali s druhou svetovou vojnou a zhodením atomových bômb na hirošimu a nagasaki. Preto sa tam nachádza aj tá posledná moralistická veta, ktorá potopila tento film na 4*. Aj keď to bolo skôr adresované američanom. Veľmi ma potešila účasť Takashi Shimura, ktorého mám rád ale jeho prejav je tu už akýsi mdlý a nudný. Vo svojej podstate a na ten rok je to skvelá jednohubka s tou správnou atmosférou , ktorá sa nesie v duchu monster filmov, ktoré ako si dovolím tvrdiť naštartoval už King Kong z 1933. Bohužiaľ Godzilla je viacej moralistickejšia ako akčná. (01.05.2008)

Komplex bomba byl a vlastně dodnes je u Japonců velmi živý, takže tak silné dozvuky pouhých devět let po Hirošimě nejsou nijak překvapivé. Naopak, jeho výsledkem je ohromující a v závěru gradující katastrofická tragédie s Godzillou s radioaktivním dechem a nádhernou hudbou. Etickou stránku odpovědnosti za vynálezy nechávám být, to mě vždy nechávalo chladným; mnohem zajímavější je pro mě rozdílné pojetí japonských a amerických monster movies. Zatímco Američané jsou odhodlaní, obvykle optimističtí a neohrožení do posledního dechu, Japonci dali mnohem víc vyznít průběžnou beznaděj, to utrpení, které katastrofa působí (bez ohledu na to, zda ho způsobila Godzilla, obří já-nevím-co nebo atomová bomba). Vítězství nad Godzillou vůbec není heroické - jen ukazuje, kolik nesmyslných obětí to stálo... A právě scény útoku na Tokio, ale vůbec všechny příšeřiny aktivity patří k těm nejsilnějším a nejpůsobivějším. (22.03.2014)

Gojira je filmom, ktorý má z dnešného pohľadu mnoho nedostatkov. Naivný priamočiary príbeh, jednorozmerné postavy, nezriedka prehrávajúcich hercov, melodramatickú výplňovú vatu, miestami povážlivé technické kvality, v pokojnejších pasážach zlý strih. Prečo potom hodnotím dobre? Pretože je (a týmto sa odlišuje od valnej väčšiny príbuzných filmov) rodinné striebro spoločnosti Toho bystrou alegóriou atómového veku a jeho detí. Razantná čiernobiela portretizácia dobra a zla, morálnej voľby a zodpovednosti zdoslovňuje príslovie "zlo plodí zlo, a to plodí ďalšie zlo". Iširó Honda úspešne prešiel atestáciou na poli katastrofických filmov, ktoré sa snažia v druhom pláne niečo komunikovať. Rovnako triky sú na svoju dobu relatívne kvalitné a Honda formou a atmosférou úspešne zakrýva obsahové nedostatky (a taktickým umiestnením určitých pasáží do noci zasa tie formálne). Zaujímavé je sledovať aj zvuk a jeho význam vo filme, či spôsob, akým sa postavy dozvedajú o prítomnosti monštra, expozícia a jeho nástup na scénu. Ifukubeho hudba je skutočným klenotom, soundtrack k 60. výročiu filmu si môžete vypočuť tu. 80% (12.12.2014)

Škoda, že som nemal možnosť doceniť tento podžáner katastrofických filmov v Japonsku 50-tych rokov. Asi by som bol náležite emocionálne pohnutý formou, ktorou sa domáca kinematografia snažila vyrovnať s celonárodnou tragédiou, ktorá ukončila 2. svetovú vojnu. Vtedy zrejme splnil film aj úlohu mainstreamovej trikovej zábavy. Mňa to už po takmer 60-tich rokoch príliš neoslovilo. Objektívne treba uznať, že určite ide o kvalitný film. Vo všetkých smeroch platný svojej dobe. (03.06.2012)

Zajímavé. Gojira je monstrum, následek jaderných pokusů, ze kterých měli Japonci po Nagasaki a Hiroshimě opravdu velký strach. Poselstvím filmu je boj proti jaderným zbraním, kde následky ztvárnila děsivá Gojira, ničící Tokio. Přesto se stala miláčkem Japonců a později vystupovala jako kladnej hrdina, bojující se zlými monstry. Pro příznivce monster movies a asijské kinematografie povinnost. (21.01.2008)