Raw

Ako veľmi sa musí človek snažiť, alebo nedávať pozor, aby to označil za metaforické coming of age? Film šokuje maximálne svojím zlyhávaním v každom smere. Na film o dospievaní je to príliš kostrbaté ( porucha Juliane je viac genetickou záležitosťou než záležitosťou veku - jej dospelá matka tým trpí celý život), autorka si vyberá vyberá príliš povrchné výseky života Juliane a skôr o obraz dospievania jej v nich ide čisto o výstrednosť, ktorej sa nám zasa až toľko nedostane.V bizarnosti a gore momentoch Raw nijako nevyčnieva, ani neprináša žiadnu novú krv do subžánru. ___ Prípadná metaforickosť ako taká je maximálne neoriginálna. Niečo také by vymyslel a spracoval David Cronenberg pred vyše 30timi rokmi, navyše oveľa funkčnejšie a prenikavejšie. ___ RAW by ešte mohlo teoreticky obstáť ako čierna gore komédia. Na toto zaradenie je film zasa málo "jebnutý", neposkytuje dostatok čierneho humoru a sebareflexie. __ Čo to teda je? Pravdepodobne slepá ulička smeru New French Extremity, prikláňajúca sa (napriek svojej ambicióznosti) zo všetkého najviac nie k artovkám a kultovkám ( ktorých charakter sa snaží dosiahnuť), ale k k americkým gore nepodarkom z 80-tych rokov. Prečo? Pretože aj na Raw presne sedí veta: "príliš smiešne na to, aby ste to brali vážne, príliš vážne na to, aby ste to brali smiešne." Bizarnosť, ktorá vzbudí krátkodobý hype a následne zapadne. Neviem si predstaviť, že Raw niekto vytiahne o 30rokov a úžasný dobový úlet, vychytávku, trefnú anomáliu....čokoľvek. (17.09.2017)

Lidi, něco si ujasněme. Tohle není realismus a vtipný to je zcela záměrně. Protože kdyby to nebylo zvrhle a podvratně vtipný, buď by se to kvůli té depce nedalo dokoukat, nebo by se to zvrhlo ve skutečně směšnou neintencionální parodii. Takhle se ale smějete a zároveň se cejtíte blbě (že se smějete i z toho, co se na plátně děje). Logika hadr? Jistě, to vám nechám, ale nevzpomínám si, že by kdy někdo vyčítal Bergmannovi, že jeho Persona vlastně nedává smysl (a že nedává). Tohle je artovka, těžko stravitelná a rozhodně se nemusíte stydět za to, že se vám nelíbí (nebo že ji nechápete), protože ani nemíří na širší publikum. Jen na nás, pár úchyláků s morbidní láskou k filmů, kterým jde v první řadě o vyvolání nejednoznačných a silně nepříjemných pocitů v jejich divákovi. A že to není gore? No, nevím, jak vy ostatní, ale mě bývá nepříjemně spíš z naturalismu, než při sledování potoků krve v Kill Bill. Tady je ta explicita sice silně přes čáru, ale nemyslím, že je samoučelná. Myslím, že je silně obnažující - nahota, krev, fyzická nevolnost, ruce v zadku krávy, ... - v drtivé většině ukazují postavy v jejich zranitelnosti. Proto nepovažuju "inflaci" nahoty za vypočítavou, nebo pozérskou, ale jako prostředek ke sblížení diváka s jinak ne moc ztotožnitelnou postavou skrze spoluúčasti na její zranitelnosti. Sice pár dní nebudu jíst a silně pochybuju, že se na film v nejbližší době znovu podívám (spíš si budu pořád říkat, že jo, že bych si ho rád pustil znovu, ale když už ho budu mít v ruce, radši ho zahodím a pustím si Rychle a zběsile 487), ale určitě bych Raw zařadil mezi TOP 5 filmů loňského roku. Možná TOP 3. Plná a trochu jiná recenze. (08.04.2017)

Zrejme boli moje očakávania až príliš vysoké a tak som sa nahypeoval, že som si ten film po žiadnej stránke neužil. Ono to má takú mierne nepríjemnú atmosféru, ale ani po hororovej avšak ani po "artovej" stránke sa nedá hovoriť o niečom výnimočnom, dá sa hovoriť len o niečom podpriemernom. Keď vynecháme superlatívy, ktoré film sprevádzali počas svojho uvedenia na festivaly, a teda hnusnosť a artovosť (lebo tam proste nie sú), tak nám ostane akože sociálny príbeh o problémoch začlenenia sa do spoločnosti, kvôli svojmu odlišnému vnímaniu sveta. Bohužiaľ k danej téme sa príbehovo pristupuje veľmi skratkovito a s mnohými logickými chybami. Za povšimnutie stojí zaujímavý výkon hlavnej protagonistky Garance Marillier. (14.01.2022)

Určite sa nejedná o žiadnu prepracovanú psychologickú sondu do hlavy preorientovanej vegetariánky, ale rozhodne ani o žiadny béčkový horor, prišlo mi to ako taký zlatý stred a to filmu s takouto tématikou sedí rozhodne najlepšie. S filmom mám vlastne iba jeden problém, trvá príliš krátko na to, aby mohol plnohodnotne ukázať všetko potrebné, tie dôležité medzníky v zmene zmýšľania hlavnej hrdinky prichádzajú až príliš rýchlo po sebe a to mi tu moc nesedelo. Hlavne som sa tešil na tú jej vnútornú dilemu a boj s preorientovaním sa, ale toto tu nemá žiadny priestor a zmení sa až prekvapivo ochotne a rýchlo. Takže tu by som kľudne uvítal minimálne aj polhodinu navyše a neprekvapilo by ma, keby som bol potom z filmu už úplne nadšený, lebo aj takto ma to až mimoriadne veľmi bavilo. Nielen, že zápletka je už na prvý pohľad atraktívna, ale aj dejovo mi to prišlo nadmieru zaujímavé, plné výborných momentov a sekvencií a navyše aj správne úchylné, ale presne v tej najlepšej možnej miere, aby som si nemusel pri sledovaní pomyslieť, že tvorcom šlo len o nejaké lacné šokovanie. Možno sa tu nájde nejaký ten moment, bez ktorého by sa film kľudne obišiel, napríklad to oblizovanie oka, čo nemalo pre film absolútne žiadny význam, ale inak všetky drsné a úchylné momenty tu majú svoje miesto a tak aj hodnotu. A najlepšie sú asi časť s prstom, alebo uzmierenie sa sestier po nenávistnej bitke. Inak sa film našťastie nezvrhne do žiadnej hlúpej vyvražďovačky, aby to už pôsobilo prehnane, čoho som sa obával, ale film si stále drží svoju úroveň, štýl a relatívne aj uveriteľnosť. Plusom je aj obsadenie, hlavná hrdinka mi sadla až prekvapivo dobre, bola nielen sympatická, ale aj v úchylnejších a drsnejších scénach plne dôveryhodná, čo vždy poteší, ale nemal som problém ani s jej sestrou, spolubývajúcim na internáte, ale ani s nikým iným, aj keď v popredí sú len títo traja. Režijne tu nemám čo vytknúť, vzhľadom na taký nezávislejší štýl som možno očakával aj takú pasívnejšiu verziu so statickejšou kamerou, ale toho som sa nedočkal, toto bolo nápaditejšie a vizuálne dostatočne atraktívne, sedelo mi to. Takže skutočne škoda len tej krátkej dĺžky a tým pádom zrýchleného scenára, ale aj takto ma to veľmi bavilo a s radosťou si to ešte pozriem. 81% (05.06.2017)

Možno sa po tomto už nebudete dívať na svojich blížnych rovnako. Čo ak? Otázky boli položené na konci. Odpovede na začiatku. Z technického a príbehového hľadiska nejde o nič šokujúce ( teda nie až tak, ako to hlásali niektorý zahraničný kritici ), ale poteší to ako alternatíva k mnohým dnešným rádoby umeniam v ríši psychohororov. Ono je to u mňa vlastne za 4, ale bude to zrejme až neskôr, po jeho náležitom odležaní v paci. (23.03.2019)