Obsahy(1)
Dlhometrážny debut scenáristu a režiséra Renārsa Vimbu je delikátnou drámou, ktorá spracúva tému dospievania – málokedy jednoduchého obdobia v ľudskom živote – s jedinečným jemnocitom. Hoci je Vimba ešte len debutantom, v snímke jasne badať vyspelý vizuálny štýl a zmysel pre diskrétne, no zato účinne pulzujúce emócie. Som tu! je príbehom o sedemnásťročnej Raji a jej dvanásťročnom bratovi Robisovi, ktorí žijú so svojou starou mamou Olgou. Otec im umrel a matka odišla za prácou do Anglicka. Panovačná Olga plánuje predať dom na vidieku aj proti vôli svojich vnúčat. Situácia sa však mení, keď Olga nečakane zomiera. Zo strachu pred životom v detskom domove Raja s Robisom babičku pochovajú v jablkovom sade a rozhodnú sa nájsť svoju matku. Tento rodinný príbeh zachytáva v súčasnosti vysoko aktuálnu otázku ekonomických migrantov, pričom na tému nahliada z pomerne nezvyčajného uhla pohľadu: neskúma tých, ktorí odišli za novým životom, ale tých, ktorí po nich ostali doma, kde plánujú ostať aj naďalej. Film mal premiéru na festivale Berlinale v sekcii Generation 14–plus (Mládež od 14 rokov). (IFF Bratislava)
(viac)Recenzie (4)
51. KVIFF - Především musím poděkovat filmovému festivalu v Karlových Varech, že po letech vyslyšel mé prosby a přinesl k nám lotyšský film. Před lety mě totiž v Rize samotného překvapilo, kolik plakátů a reklam je po městě vytapetovaných na místní filmy. Ale u nás o nich nikdo ani nevěděl. To se, doufám, tímto filmem změní, protože Lotyši zde dokázali, že umí vyprávět vážné drama z originálního a netypického lotyšského prostředí plného mokřin, bažin a vesnické ponurosti. Příběh bych přirovnal k poctivým skandinávským dramatům, ale s velkou dávkou osobitosti, se kterou jsem se předtím ještě nesetkal. Zajímavé také je, jak lotyšský venkov vypadá a jak zrenovované a opravené jsou státní budovy jako úřady nebo školy. Také zde musím pochválit herečku Elīna Vaska, kolem které se celý příběh točí, a která mě svým herectvím naprosto sejmula. Úžasný filmový zážitek ze severského Pobaltí, u kterého doufám, že nebude poslední. ()
Filmovo tri, pocitovo štyri. Dýcha z toho pochmúrna atmosféra, pocity nádeje i beznádeje a typický festivalový opar. V prostredí lotyšského mrholivého vidieka sa dievča a jej mladší brat snažia prežiť bez rodičov, ktorí im už pošli za funtami tam za humno, len akosi zabudlo, že i deti majú. V tejto situácii sa dozvedáme dve zaujímavé poznatky. Po prvé, je výhodné brať penziu za nebožtíka. Po druhé, v Lotyšsku nadržaným učiteľom, ktorí by radi zasúvali študentky bez rozviazania pracovného pomeru, celkom to slnko svieti. Pochváliť treba kameru, ktorá film dostáva do intímnej polohy a tá prevláda nad obsahovou, príbehovou stránkou, ktorá od začiatku do konca akosi nedokáže nájsť riešenia. ()
Z faktu, že Jsem tady obieha festivaly vyvodzujem, že je to najlepší lotyšský film cca za posledné dva roky. Lenže na to má až príliš nerozvinutý príbehový potenciál (vzťah žiačka a učiteľ, vzťah dcéra a matka) na úkor nadmerných umeleckých ambícií (sledujeme nezáživnú starostlivosť sestry o mladšieho brata). Ako Damoklov meč nad celým filmom visí postkomunistická depka, tak dôverne známa aj z našej kinematografie. IFFBA2016 ()
Duchovní film a velký zážitek (a nic na tom nezmění ani slizskej učitelskej) ()