Tenemos la carne

Dvojica súrodencov sa túla po zdevastovanom meste, až pokým nenarazí na staršieho muža, ktorý im ponúkne bývanie a jedlo. Na oplátku však chce účasť na zvrátených hrách jeho chorej mysle. - Pokial to malo mať nejaký významnejší presah, tak ma to úplne minulo. Hororov v Mexiku vela nevzniká a preto je škoda, že táto nádejná záležitosť skončila tak, ako skončila. Mám rád zvrátené horory, ale len keď majú aspoň minimálne logický základ, pričom toto hororu We Are the Flesh úplne chýba. (10.07.2017)

Aj keď sa na tento film budem pozerať čisto ako na vizuálne dielo, nemám pocit že by dosahovalo výnimočného statusu. Je tu zopár zaujímavých obrazov, a režisér má rozhodne do budúcna potenciál predviesť obrazovo dospelé dielo, ale tu sa potýkame iba s nadpriemerom. To však nie je primárny problém. Mám pocit, že film by obrazotvornosťou a niektorými výjavmi chcel byť kontroverzný, a možno vlastne aj je - v temáticko-myšlienkovej rovine však ide len o naivnú provokáciu bez reálnej hĺbky. Samotný záver možno niekoho zaujme, no mne prišiel lacný a na smiech, a k tomu ešte aj predvídateľný. Nemôžem povedať, že by som trpel, a rád si pozriem aj ďalší film od tohto mladého režíséra, ale nepovažuejm tento film ani za nadpriemerné dielo. Nie je ani temné ako Grandrieux, ani vizuálne fascinujúce ako Noé, ani nápadité ako Cronenberg, ani provokatívne ako Reygadas, ktorý mimochodom tento film produkoval. Napriek tomu by som ho odporučil pozrieť miestnym cinefilom, nakoľko som sa stretol aj s pozitívnymi názormi, a viem si predstaviť, že by niektorých miestnych užívateľov mohol zaujať. Takisto si viem ale predstaviť, že by niektorí dali odpad :) (27.04.2018)

Film „Tenemos la carne“ v mexicko-francouzské koprodukci má někde tam hluboko v sobě myšlenku, ale když se na něj díváte, máte poct, že ta myšlenka je skrytá půd prvoplánovou pornografickou nahotu a snahu šokovat, což se popravdě nedaří, i když mě překvapilo, jak moc pornografický snímek místy byl. Přece jen, zase tolik pornografických hororů není. Tenhle vás ale asi moc nevzruší. (04.06.2018)

Horšie ako Dolly Buster. Režisér sa očividne snažil šokovať, ale mňa to nechalo úplne chladným a celý film som sa prenudil. Nemám nič proti pornografickým hororom, práve naopak, ale viac ma zaujíma ten horor ako to porno. Aj keď zvrátenosti vyhľadávam - akurát trochu v inej rovine. Herci boli otrasní, príbeh to nemalo žiadny a väčšinu stopáže sledujeme trio magorov, ako šuká v jednej rozpadnutej barabizni. Po hodine nudy tam síce k nejakej vražde dôjde, ale vzápätí sa to zase otočí typickým smerom, aby sa mohli všetci po tom utrpení prešukať do konca. Ešte to možno chcelo pôsobiť experimentálne, možno psychologicky, ale pri tých hercoch a ich výlevoch to pôsobilo len otravne. (02.12.2016)

Nevšední artový pokus o transcendenci hororového žánru, na němž je patrná inspirace de Sadovým libertinismem, Argentovou Suspirií či třeba tvorbou Alejandra Jodorowského a Gaspara Noé. Dokonce jsem zde spatřil i odlesk nedokončené Phantasmagorie Marilyna Mansona. Velmi náročný divák, který není zatížen vazbou na konkrétní žánr, bude u projekce nepochybně slintat blahem, aby následně meditoval o jinotajích, kterými k němu režisér Emiliano Rocha Minter promlouvá. Avšak hororový expert jako já musí vyjádřit své velké znepokojení, jelikož po hororové stránce není na Tenemos la Carne co pochválit. Po krátkém váhání nakonec uděluji kompromisní dvě hvězdy a jestliže mi režisér čestně slíbí, že se k hororovému žánru již nikdy nevrátí, tak se na jeho další snímek s radostí podívám. (05.03.2017)