I'm Not Ashamed

Streľba na americkej strednej škole Columbine 20. apríla 1999 je bezpochyby jednou z udalostí, ktorá šokovala nielen Spojené štáty americké, ale v tom čase aj celý svet. Nepredstaviteľný krvilačný akt uskutočnený dvoma študentami - Ericom Harrisom a Dylanom Kleboldom. Z pomedzi trinástich obetí, ktoré zahynuli guľkou zo zbraní týchto dvoch strelcov, bola tou nešťastnou prvou Rachel Scottová (Masey McLain). A práve o nej je tento film. Formou zápiskov v denníku máme možnosť sledovať dianie v jej živote od augusta 1998 až do osudného dňa v apríli nasledujúceho roka. Napriek všetkým problémom, ktoré mala, dokázala vždy pomáhať iným a aj vďaka svojej silnej viere v Boha, sa snažila ľudí naviesť na tú správnu cestu. A jej viera ju neopustila ani v tej najťažšej chvíli. Poďme to všetko zhodnotiť postupne. Samotný námet natočiť film, v ktorom sa hovorí o Columbine a používajú sa skutočné mená zainteresovaných ľudí, oceňujem. Aj keď je filmov na tému "school shootings" viacero, v žiadnom z nich som sa nestretol s priamym použitím mien a názvov z 20. apríla 1999, aj keď je jasné odkiaľ všetky tieto filmy brali smutnú inšpiráciu. Dejová línia vychádzajúca zo základu reálnych zápiskov z denníka Rachel Scottovej je takisto niečo, čo sa mi svojim spôsobom páčilo. Svojim spôsobom preto, lebo nie som kresťan, takže by sa mohlo zdať, že mi prehnané spomínanie Boha, Ježiša a kresťanstva bude prekážať, ale sám som sa pristihol pri tom, že tomu tak vôbec nebolo. Niektoré interpretované zápisky boli dokonca veľmi zaujímavé a prinútili ma sa hlbšie zamyslieť, čo je vec, ktorú si na filmoch veľmi cením. V deji však nájdeme aj niekoľko nezrovnalostí a momentov týkajúcich sa najmä Harrisa s Kleboldom, ktoré nie sú tak úplne pravdivé. Napríklad jednou z faktických chýb je tá, že bomby, ktoré nainštalovali v školskej jedálni, nepriniesli v čase, keď v nej nikto nebol, ale za "plnej prevádzky" ako to možno vidieť aj na záberoch z bezpečnostnej kamery. Tvorcom filmu však možno tieto menšie či väčšie nezrovnalosti so zavretými očami prepáčiť. Predsa len hlavná podstata celého filmu tkvie v niečom inom. Herecky sa na to takisto dalo pozerať, Masey McLain je veľmi sympatická a vidno, že sa do role Rachel naplno vžila. A to možno povedať aj o ostatných hercoch a ich výkonoch. Samozrejme, že sa nejedná o vždy dokonalé výkony a sem-tam vidno aj slabšiu chvíľku. I'm Not Ashamed je možno kresťanským filmom, ale do takej miery, že to nemôže nikomu prekážať. Vyslovené myšlienky z denníka Rachel Scottovej v sebe nesú skutočný odkaz a naozaj sa dotkli miliónov ľudí po celom svete. Je to zachytenie tragédie na Columbine z iného pohľadu, ktorý je možno verejnosti menej známy. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo dať tomuto filmu šancu. Môžem povedať, že v ňom určite neuvidíte žiadne známe herecké tváre, Oscarové výkony a ani zobrazenie masakry. Môžem ale povedať, že sa divácky jedná o pomerne silnú drámu, ktorá možno spustí aj vaše slzné kanáliky. (21.02.2017)

Ak mám pravdu povedať, čakal som, že to bude oveľa oveľa horšie, ale musím uznať, že som v podstate milo prekvapený. Každému je od začiatku jasné ako tento film skončí, ale tomu koncu predchádzalo množstvo životných osudov každej z 13 obetí. A tento film je venovaný jednej z nich - Rachel Scott. Najviac som sa obával toho, že to zas bude nehorázna kresťanská agitácia, ktorá bude dominovať celému deju. Ale našťastie tomu tak nebolo, hoci tá kresťanská stopa tu bola v podstate dosť výrazná, avšak skôr takým nevtieravým a znesiteľným spôsobom. Rachel bola väčšinu príbehu v pokušení a dilematickom rozpoložení, o tom či je lepšie byť samou sebou alebo len lacnou kópiou jej kamošiek. A to bolo na tom celom filme najlepšie. Scéna ako sa prechádza po hrane strechy a pochybuje, to bol rozhodne TOP okamih celého filmu. Čo sa týka pointy na konci, s tým sa až tak nestotožňujem. Hoci sa nám snažili nahovoriť, že Rachelina smrť bola v konečnom dôsledku prínosnejšia ako jej život... ja sa otvorene pýtam "Kde je Boh, aby zastavil takéto zverstvá páchané na nevinných ľuďoch?". (02.06.2017)

Film vycházející ze skutečných událostí a zápisků skutečné dívky, o níž je tento film. Film o životě jedné skutečné dívky, která věřila Ježíši ale stále bojovala se svou přirozeností. Sledujeme její výhry i selhání její smutky i radosti. Jako křesťané s ní toto vše můžeme prožívat, neboť to prožíváme také. Co mě na tomto filmu povzbudilo bylo to, že zde bylo krásně vidět, že to, co pro Ježíše udělala ve svých "lepších" chvílích, ji pomohlo v těch těžších. Za shlédnutí určitě stojí. (14.09.2022)

Přemýšlím, proč jsem si tento film přidala do "chci vidět". Možná jsem chtěla zjistit jak se ta středoškolská tragédie přihodila. Bohužel tento film se uvedenému tématu věnuje jen velmi okrajově. Převládá vyprávění o velmi silné křesťance, která nedá na svého boha dopustit. Celé to na mě působí jako oslava tohoto náboženství. Trochu se také vytrácí smysl zápletky s "bezdomovcem", kterého zázračně obrátí na víru. A naprosto nevěrohodně pak působí herecké ztvárnění střelby (ani se nebrání násilníkům) a následného smutku matky na pohřbu. (24.08.2017)

Myslím si, že je málo filmov, o ktorých môžem povedať, že sa dotknú človeka na správnom mieste. "I´m Not Ashamed" by som určite do tejto kategórie zaradil a je to pre mňa film, ktorý skutočne vo mne vyvolal veľké množstvo pocitov. A možno práve ten fakt, že vieme, čo sa nakoniec stane robí všetko ešte silnejšie. Pretože Rachel je skutočne pre mňa osobnosť. A je málo ľudí, ktorí by pôsobili ako takéto osobnosti. V tomto komentári sa vyjadrím ale len k filmu ako takému a k osobnosti Rachel. A musím povedať, že to funguje veľmi dobre. A keď na konci jej spolužiaci nosia kvety na jej auto, cítite každý jeden ten moment. Pretože nie vždy musíme mať pocit, že všetko dopadlo tak, ako sme si predstavovali, aby sme sa mohli ľudského srdca dotknúť. Vezmime si len ako príklad film Pay It Forward. Na konci vidíme, že jeden nápad skutočne zasiahol ľudí viac, než samotný autor myslel. Tu je to ale urobené úplne inak a musím povedať, že to funguje. Rachel je pre mňa veľmi uveriteľná a priam cítim z nej tú osobnosť a verím, že keby som ju poznal, tak by som určite prežíval to, čo všetci po jej smrti vo filme. Pretože niekedy skutočne stačí málo na to, aby sme urobili zmenu. Je toho oveľa viac, čo by som chcel o tomto filme povedať, no myslím si, že venujem mu väčší priestor vo svojom denníčku a spracujem tam detailnejšie vysvetlenie mojich pocitov. Najmä preto, že sú určité osobné veci, ktoré sa k tomu viažu a nepotrebujem to riešiť tu. Nie je to ani prehnane kresťanské, že by to niekoho iritovalo a má to skutočne dobré srdce. Ja si myslím, že je to film, ktorý by som odporúčil si pozrieť. Hodnotenie: A (12.01.2017)