Čierne Vianoce

Tie roky sedemdesiate... Neustále mám potrebu sa k nim vracať. Neustále mám potrebu hľadať a bádať v tejto kinematografickej dekáde. Predovšetkým v jej žánrovej oblasti. Pre ten nervózny pocit vyvierajúci z neustálej minimalistickej ponurosti, ktorá súčasné horory z veľkej diaľky obchádza. Čierne Vianoce mi toto tvrdenie určite nevyvrátili, ba práve naopak, utvrdili ma v ňom dosť razantným spôsobom. V tomto, údajne prvom slasheri, natočenom štyri roky pred Carpenterovým Halloweenom (ktorého všadeprítomnú podprahovú stiesnenosť pri všetkej úcte nedosahuje) je neustále prítomná snaha o inovatívne postupy, či už štylistické alebo naratívne. Sedemdesiatkovo oldschoolová, atmosférická a mrazivá záležitosť, vyniká aj vďaka takmer permanentnému udržiavaniu jednoty miesta a času, premysleným aplikovaním krížového strihu a racionálnemu jednaniu hlavnej hrdinky v podaní prekrásnej Olivii Hussey. Avšak skôr ako o slasher ide z môjho pohľadu o hru s divákovými očakávaniami a rafinovane strategickú prácu so zámerne zavádzajúcimi náznakmi. Približne v polovici filmu je nám jednoznačne predložená jedna verzia, podľa ktorej vrahom môže byť ten, o kom si to až do konca všetci myslíme. Avšak túto zdanlivo jednoznačnú interpretáciu postupne nahlodávajú pochybnosti. V závere je totiž naznačená hypotéza, že tou osobou nemusí byť vôbec ON, čiže TEN, o kom nás rozprávanie už dobrú polovicu filmu úmyselne presviedča. Môže ísť o postavu úplne odlišnú a neznámu, ktorú poznáme iba skrz hľadisko ústrednej hrdinky, čiže ju len počujeme cez telefónnu linku a až do konca o ňom vieme to, čo aj ona, teda absolútne nič, môže ísť o niekoho, s kým subjektívnou kamerou ihneď v úvode vojdeme do podkrovia internátu a celý čas tam s ním prečkáme. V tomto prípade ide o rozprávanie s otvoreným koncom a zabíjanie s krásne nemotivovaným pozadím, v ktorom sa režisérovi naviac podarilo podať obžalobu bezradnosti policajných zložiek pri pátraní. Som za obe možnosti interpretovania, avšak vzhľadom na to, o ako obrodný film v rámci svojho žánru ide, sa viac prikláňam k druhej alternatíve výkladu so zdanlivým happy endom a neuzatvoreným rozprávaním s neodhalenou totožnosťou psychopata (zvonenie telefónu v záverečnej titulkovej sekvencii tejto možnosti vyloženia príbehu len „nadržiava“). Z Boba Clarka sa mohla vyvinúť silná režisérska osobnosť s identifikovateľným rukopisom, nebyť jeho presedlania k filmom čisto rodinného zamerania. Vianočný príbeh, ktorý spustil túto vlnu, je ešte výborným navrátením sa ku klasickému Hollywoodu, no svojimi poslednými príšernosťami natočenými pre televíziu, dobrovoľne rezignoval. 80% (19.03.2012)

Jeden z úplne prvých slasherov, ktorý dokázal postrašiť dávno pred vznikom slávnejších hororových sérií. Dievčenský internát, ktorý sa na vianočné sviatky postupne vyprázdňuje je veselo zásobovaný obscénnymi telefonátmi, ktoré znepokojujú zostávajúce dievčatá. Samozrejme to dlho neostane len pri telefonátoch a počet osadenstva sa začne "záhadne" zmenšovať. Film má skvelú mrazivú atmosféru a na svoj vek aj vydarenú kameru a hudbu. Napínavých chvíľ je tu viac než dosť, objaví sa aj nejaká tá ľakačka a hoci to má pomalší spád, menší počet vrážd a nie moc uspokojivý záver, celkovo sa mi to veľmi páčilo a film radím k svojím najobľúbenejším vianočným hororom. Tých pár múch, ktoré má, z môjho pohľadu úspešne vychytal jeho remake z r.2006. (26.12.2010)

První Černé Vánoce už poněkud zastaraly a po letech mi přišly jako veskrze průměrný slasher, který ani moc hororový není. Na začátku je vraždící pytlík, no, budiž, ale než dojde na hák, uplyne fůra času. Většina vražd je mimo kameru, ať už ubodání, které je alespoň efektně nasnímané, nebo podříznutí. Závěrečné vraždy si divák z větší části jen domýšlí. Dobře, pokud by atmosféra byla mrazivější, nevadilo by mně to. Naopak dost mi vadila Jess, páč se ukázala jako klasická blbka. Nejen že vraha nedokázala udržet na drátě, ale ani neposlechla instrukce policie, jelikož si myslela, bůhví jak není chytrá. Za to by bývala zasloužila vyvrhnout. Původní hodnocení ponechám, ale ty tři hvězdy jsou hodně slabé... (23.12.2022)

Po prvím zhlédnutí jsem tenhle film neshledával nijak zajímavým ani dobrým. Ale nedávno jsem mu dal druhou šanci a napodruhé už to bylo něco jiného. Není tu sice moc brutálních a krvavých scén, ale atmosféra je skvělá stejně jako obsazení. Některé scény mi přišli až nadčasové. Na rok 1974 je to velmi povedené, ale kdyby to Bob Clark natočil o pár let později, bylo by to už jen za tři hvězdy. Takhle dávám čtyři za povedený hororový zážitek. (26.11.2011)

Tichá noc, svätá noc, všetko spí..........natrvalo a to pod tvrdou rukou hlavného sviatočného uspávača, ktorý sa zhostil toho roku úlohy patróna Vianoc. Jeho dobrota – sladké verše a emotívne príhovory po dráte telefónnej linky, kryštálový jednorožec a prítulnosť z neho robia šialeného škriatka zavŕtaného vo veľkom dome ako roztoč. Ale teraz už úplne vážne. Výhodou Black Christmas je oproti žánrovým kolegom inteligentný prístup v budovaní atmosféry, herci na úrovni (na čele s Johnom Saxonom a sladkou žienkou Margot Kidder). Hneď od začiatku je vidno, že režisér drží film pevne v rukách a nič neodflákne. Ale zas plný počet to nie je. Takže horor s pár počtom mŕtvych a bez nechutností, zato však atmosferický, milý a miestami zábavný (dialógovo a to zámerne). (24.07.2008)