Králi mesta duchov

Úvodná scéna filmu ukazuje muža na člne, ako čerí pokojnú vodnú hladinu, z ktorej sa kde-tu týčia ruiny opustených, zaplavených budov. Táto krajina prízrakov prestúpená nápadným pokojom vzbudzuje tichú bázeň. V roku 2009 dokončili výstavbu priehrady Picachos na rieke Presidio v severozápadnom Mexiku. Pol tucta miest a mestečiek padlo za obeť stúpajúcemu vodnému živlu a tisícky obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. To mal byť aj údel koloniálneho mestečka San Marcos, ibaže človek mieni a iný zas mení. Väčšina mesta bola zaplavená a takmer všetci ľudia odišli; všetci až na tri rodiny, aby sme boli presní: Pani a Paula, ktorí zanovito odmietajú zatvoriť svoju tortilleriu a trávia svoj voľný čas opravovaním mestských ruín; Miro a jeho rodičia, ktorí tiež snívajú o odchode no ostali trčať v pasci života; a napokon Yoya a Jaime, ktorí síce majú strach, keď vypadne elektrina, no vlastne sa nemôžu sťažovať. Jednak nie je komu a jednak majú všetko, po čom kedy túžili. (IFF Bratislava)