Mirage

[Febiofest 2015] Už na prvý pohľad pôsobí Mirage ako zjavenie, aké v našich končinách nemá obdoby a spestrenie, ktoré so sebou prináša v domácej kinematografii dlho chýbalo. Možno na ňom demonštrovať globalizačné tendencie súčasného (stredo)európskeho filmu, ktoré vedie k vzniku unikátnych koprodukcií, i snahy o univerzálnosť (podobne ako Fehér isten Kornéla Mundruczó). Atraktívnosť novinky Szabolcsa Hajdu však spočíva okrem medzinárodného štábu a obsadenia v tom, že na závažné témy z maďarskej histórie nasadzuje atmosférickú kombináciu kryštalicky čistého štúdiového westernu, easternu a ľudovej balady, odohrávajúcej sa v nekonkretizovanom bezčasí (prízračný prológ môže navádzať až k myšlienke postapokalyptického rámca). Filmu nemožno uprieť často bravúrne riešené záberovanie, pomalý strih a prácu s diegetickým zvukom, neokázalé odkazy na známe žánrové diela, zamlčiavanie určitých informácií i rúcanie niektorých obvyklých klišé (menovite akcentovanie významnosti ženskej postavy, profilácia hrdinu či atypicky pojatá záverečná prestrelka). Jeho úskalie spočíva predovšetkým v tom, že sa po väčšinu času napriek symbolike pridŕža jediného režisérovho výkladu a vlastne o témach, ktorým sa venuje, nehovorí nič nové. I tak sa jedná o štylisticky zaujímavý, veľmi neobvyklý a jasne vyrozprávaný príbeh inšpirovaný skutočnosťou, zľahka predchnutý magickým realizmom, ktorý mu dodáva mystický rozmer a interpretáciu obohacuje o háv modernej rozprávky pre dospelých. Viac v recenzii. (27.03.2015)

,,FARMA JE BLÍZKO. ALE NEVIDNO JU, LEBO JE TO SK*RVENÁ PUSTA." __ Eastern maďarského pôvodu s drobným slovenským vkladom (finančne podporený audiovizuálnym fondom) sa do môjho povedomia dostal náhodou ešte pred časom v rámci televízneho spravodajstva. U nás sa do distribúcie dostal iba v rámci niekoľkých klubových alebo festivalových premietaní, čo potvrdzuje aj nízky počet hodnotení. Bez toho, aby som o deji čokoľvek bližšie vedel ma ku sledovaniu lákal v našich končinách netradičný, atraktívny žáner pôsobiaci pojmom skutočného preludu obsiahnutého v názve filmu. Moderné otroctvo je v súčasnosti aktuálnou témou a verím, že kdesi v širokej puste - zachytenej v takmer postapokalyptickom duchu - existujú mieste, kde sú takto nedobrovoľne zneužívaní ľudia. V rôznych ohľadoch na mňa film pôsobil veľmi uveriteľným dojmom. Vôbec mi pritom nevadilo pomalé, priam ospalé tempo podporované iba minimom dialógov. V záberoch kamery som často zostával v údive nad zachyteným krajiny a za dobre odvedené považujem tiež zvuk, strih, hudbu a nápadité grafické stvárnenie jednotlivých kapitol. Film orientovaný skôr pre náročnejšieho diváka disponuje nenáročným, dobre zrozumiteľným dejom. Som zvedavý, kedy sa objaví na našich obrazovkách. (173. hodnotenie, 16. komentár k filmu) (30.10.2017)

Podľa popisu filmu som si myslel že to bude niečo ako 12 rokov otrokom, len sa bude pracovať na feferónkovej plantáži. Celý čas som mal pocit že sa bude niečo diať, sú tu dlhé, pomalé zábery, dnes sú také v móde a filmoví kritici majú také radi, potom zase náznak že sa bude niečo diať, záber na rozsiahlu pustu, objavia sa aj nejaké kone a aj husi, znovu náznak akcie a príde akčný koniec a zistím že s výnimkou záveru sa tu CELÝ ČAS NIČ NEDIALO. Zaujal akurát posledný záber, černoch odchádza na koni, kamera sa obráti hore nohami, slnko je dole a zem zase hore. Ktovie čo tým chcel autor povedať. Hudba minimalistická, len niekoľko tónov, kvôli snahe o uhrančivú afmosféru. (25.03.2015)

Upoutávka na LFŠ zněla: “Jak by to vypadalo, kdyby Terrence Malick natočil Nespoutaného Djanga?” Musím uznat, že dost pravděpodobně asi takto nějak… Pomalé tempo, četný podmanivě halucinační vizuál, zdánlivá i opravdová nuda, skvěle vystavěné scény psychického napětí a spíše fádně vygradované akce. Příjemný zážitek s mírně nenaplněným očekáváním. (15.08.2015)

Maďarsko-slovenský moderní eastern o černém fotbalistovi, který se skrývá před policií na polorozpadlé farmě uprostřed maďarské puszty. Farmu však ovládá rumunský gang, který mu sebere peníze a doklady a donutí ho na farmě otročit spolu s několika dalšími individuii nejasného původu. Vizuálně je Přelud hodně vymazlená záležitost - maďarské nekonečné travnaté pláně přinášejí stejný kýžený efekt jako kaktusy poseté americké prérie. Přelud si bere všechny žánrové ingredience (žena v nesnázích, osamělý nemluvný pistolník, lupičská banda vedená relativně charismatickým padouchem, závěrečná přestřelka), ale ve výsledku se nesnaží tradiční westernová schemata parodovat jako třeba Tarantinův Django, ale spíš poctivě naplňovat (i když občas se té parodii nechtěně přiblíží). Na tom by samo o sobě nebylo nic špatného. Problém je spíš v tom, že se mezi těmi všemi nádhernými dlouhými záběry pozapomnělo, že i western musí mít zajímavý příběh a postavy. Člověk tak stráví první půl hodinku v očekávání, jen aby zjistil, že místo plnohodnotných postav sleduje jen žánrové rekvizity a že celý příběh ani na chvilku nevyjede z důvěrně známých žánrových kolejí. (25.03.2015)