Obsahy(1)
V odlehlém venkovském domě žijí dva devítiletí kluci, dvojčata Lukas a Elias, se svou matkou, která se zotavuje po nedávné plastické operaci. Pod vrstvou obvazů skrývá opuchlý, groteskní obličej a ke své rekonvalescenci potřebuje absolutní klid a ticho, což začne oběma neposedným synům brzy lézt na nervy. Čím je jejich matka přísnější, tím hlouběji se chlapci uzavírají do vlastního světa. Jejich vztek a podezření narůstají a představivost pracuje na plné obrátky - začnou dokonce pochybovat o tom, jestli je tato žena vůbec jejich matkou. (Cinemax)
(viac)Videá (2)
Recenzie (225)
Jádro obsahu tohoto podivného exploiťáku vydefinuji se stejnou dávkou polopatie, s jakou ho divákovi předkládájí tvůrci filmu. Představte si maximálně pravidelný útvar v podobě čtverece, který je vyplněný čtyřmi menšími čtverci. Co se stane s tímto útvarem, pokud musíte dva z menších čtverců odstranit? Jsou dvě možnosti: a) vznikne obdélník, což je měné pravidelný, ale života schopný útvar, b) vznikne něco, co už útvarem není. V tomto případě b) je správně. Co se filmařiny týče, Rakušáci jsou v tomto případě výtvarně precizní, v náznacích děsiví a hlavně......(ne)přiměřeně matoucí, takže prostoru pro každého konšpirace je tady vrchovatě. Vložit do toho víc hororových prvků (viz. scéna se zrcátkem), šel bych možná i na plnej. 80% ()
Kvalitné psycho s vynikajúcimi hereckými výkonmi, takže ja sa rozhodne nesťažujem. Keď totiž hrajú v takomto horore detskí herci a film obsahuje mučiace scénky, tak je jasné, že psychický tlak na diváka bude dostačujúci. Z tohto hľadiska film funguje výborne a čo sa týka technických kvalít, na jednotku s hviezdičkou. Len by som chcel upozorniť na to, že netreba pred projekciou čítať absolútne žiadne info o tomto filme, a už vôbec nie komentáre, ktoré tu sú (a nečítať ďalej ani ten môj, zvyšok až po pozretí!!!) Pretože potom to dopadne tak, ako v mojom prípade. Začal som sa nad celou vecou zamýšľať už od prvej minúty filmu, a ešte ani nenabehli úvodné titulky s nápisom Ich seh ich seh, a už som si povedal - "čo ak napokon pôjde o niečo také". A bum, mal som pravdu, a tvorcovia sa mohli snažiť odkloniť moju pozornosť hocikde inde, ale už to aj tak nebolo nič platné. Ale fajn film, dobre odvedená práca, aj keď som z neho ani zďaleka neomdlieval a ani ma nijako nevyviedol z rovnováhy. ()
Eliasovi a Lukasovi, dvom bratom žijúcim v jednej domácnosti so zohavenou matkou, neostáva nič iné, iba dodržiavať prísne pravidlá úplného pokoja a kľudu. V okolí svojho domova uprostred prírody však nedisponujú veľkými možnosťami ako sa odreagovať. Navyše keď si aj nájdu nejaký spôsob typicky detskej zábavy, ihneď im je zatrhnutá. Vzájomné vzťahy medzi matkou a deťmi sa ešte viac vyhrotia potom, ako súrodenci nachádzajú mŕtve torzo túlavej mačky, ktorú bez súhlasu "hlavy rodiny", prijali za svojho nového maznáčika. Následky po danej skúsenosti budú viac ako šokujúce. Rakúsko jednoznačne nepokladám za krajinu, ktorá by v pravidelných intervaloch dokázala chŕliť kvalitné horory, ako Brazília futbalové talenty. Je skôr výnimkou, keď niečo vyprodukujú, a ešte väčším šokom, keď milo prekvapia. V podstate, z pohľadu "hororových prvkov" sa im podaril akurát jeden "husársky kúsok", a to splodenie toho najväčšie zmrda všetkých čias, "Hitlera". Ale poďme k snímku. Niečo podobné sme tu už mali, originál som síce nevzhliadol, zato remake ma natoľko očaril, že nebolo inej možnosti, ako udeliť 5☆. Samozrejme reč nie je o nijak inom snímku ako "Funny Games U.S.A.". Komu sa páčil, tomu sa určite bude aj tento výtvor. Musím uznať že psycho je to viac ako slušne. Nakoniec, snímky z deťmi dokážu takmer vždy diváka dostatočne emocionálne zasiahnuť. Sám za seba môžem priznať, že keby sa v "Goodnight Mommy" objavilo predsa len viac pasáží, po ktorých hororový fanúšik doslova priahne, mohlo byť moje hodnotenie ešte vyššie - 70%. ()
Nejprve jsem se děsil toho, že pointou celého příběhu bude to, co mi tvůrci umožnili odhalit už někde v šesté sedmé minutě. Dlouho to k tomu směřovalo, nakonec ale, i když to je velkou součástí vyvrcholení, se to v závěru zvrhlo v docela nečekaný směr, až jsem občas zíral. Spíše než samotným příběhem film dostává zpracováním. 3,5* ()
Galéria (22)
Fotka © Stadtkino
[AFF 2015] Ako tu už bolo veľmi správne podotknuté, Ich seh, Ich seh pripomína sfilmovanú nočnú moru. Východzí námet a psychoanalytická koncepcia vzťahu medzi matkou a jej dvoma synmi žijúcimi na okraji lesa láka na maximálne netradičnú a znepokojivú žánrovú hru. Nie je pritom vonkoncom podstatné, či pointu uhádnete vopred (autori k tomu dávajú dostatok jasných indícií), lebo zápletka sa rozvíja i naďalej a skutočnú pointu odhadnúť nemožno._____Motív ženy, navracajúcej sa domov po operácii s tvárou skrytou pod obväzmi mi nevdojak pripomenul iný nemecky hovorený film - Petzoldov Phoenix. S ním zdieľa až neprirodzene uhladený perfekcionistický štýl: sýte farby, subtílne fragmenty zvukov, vnímavé pozorovanie scény a vedenie naratívu postavené na mnohoznačných detailoch s prvkami body hororu. I keď sa v poslednej tretine mení na kontaktný fyzický zážitok, omnoho podstatnejšia je pôvodná odťažitosť a nezúčastnenosť režisérova a divákova. Tým upomína na spoločensky nonkonformné radikálne ľavicové filmy Michaela Hanekeho, i komplikované a intelektuálne náročné diela popredných modernistov ako L'Année dernière à Marienbad. A do tretice, práve so spomínaným Resnaisovým opusom (a okrajovo i významovými plochami vybranej Hanekeho tvorby) zdieľa Ich Seh, Ich Seh jeden podstatný rys - teda že skôr než o film v klasickom zmysle sa jedná o psychologickú hru, vytesnenú z reálneho a racionálne uchopiteľného časopriestoru. Nočnú moru nielen pripomína, ale skutočne ňou je. Celý dej sa totiž odohráva v hlave jednej z postáv._____Stačí pozorne sledovať a čoskoro si uvedomíme, že to film pre nami nijak neskrýva. Celá rada prvkov na tento fakt upozorňuje: vysoké svetelné kontrasty, príťažlivé dokonalé kompozície, až príliš hladké prechody medzi zábermi, mätúce postupy vizuálneho inscenovania pohybu postáv na scéne, farby ako nositelia psychologických významov (zelená znamená slobodu a hravosť, biela odcudzenie, oranžová výhražnosť, čierna strach z neznámeho), podivný vzájomný vzťah trojice, surreálne predstavy či výrazný vplyv letnej horúčavy (je poznať, že sa Veronika Franz podieľala na scenári väčšiny dlhometrážnych projektov Ulricha Seidla po roku 2000, Hundstage nevynímajúc). Samotný architektonicky brilantne rozvrhnutý otvorený dom s minimalistickým dizajnom v duchu funkcionalizmu, umiestnený na hranicu lesa mimo ruchu civilizácie je spodobením ľudskej mysle a zároveň ideálnym experimentálnym priestorom - chladnou kryptou nesúrodých emócií a strašidelných predstáv chlapcov - pre pokus, ktorý Fiala a Franz vykonávajú na postavách i divákovi._____Rozprávanie s ľahkosťou (nie však pre diváka, na ktorého plne dolieha nástojčivosťou a nepríjemnosťou zobrazovaného) prepína medzi módmi detektívky, psychologického filmu, melodrámy a hororu. I vďaka tomu je jedným z najprovokatívnejších (zapojením detského faktoru) a najzneisťujúcejších súčasných filmov o identite a kríze klasického modelu usporiadanej rodiny z vyššej strednej vrstvy (ktorá je od začiatku naštrbená nekomentovanou absenciou otcovského článku, postupne nahrádzaného vo vedúcej pozícii jedným zo synov). 85% () (menej) (viac)