Zem nikoho

Kdo jiný by mohl atmosféru antimilitaristického vypsat takovýmto neotřelým způsobem?Většinou se tak režiséři snaží jen za pomoci stovek mrtvých, kteří na plátně umírají tak rychle, že je ani nestačíte počítat....Tanovič k tomu přistoupil z jiného úhlu pohledu a snažil se zachytit válku se všemi jejími absurditami. "Jak se cítíš?" "Svěle.Nemůže být líp.Nejdřív na mě stříleli a pak jsem se vzbudil na mině...celý svět se na mě dívá..potřebuju se vysrat a ty mě sereš těma debilníma kecama..." (21.09.2006)

Natočiť takú vážnu situáciu, v takomto poňatí, to sa musím naozaj pokloniť! Medzinárodný konflikt, ktorý je (bol) tak zložitý ako snáď nijaký iný a doteraz si na ňom mnohí trieskajú hlavy, by si zaslúžil iné, než toto satirické vyjadrenie, ale možno práve to je tým pravým zrkadlom, aké vojny potrebujú. Absurdnosť situácie, ktorá priamo útočí na vojnu samotnú, naberá spád až po strete vojakov v línii nikoho. Tu som sa bál, že to celé zostane len o tom jedinom zákope. Zapojenie Uniforu-u však malo fenomenálny účinok! Na miniaturizovanom priestore lepšie vyjadriť svetovú situáciu v podobnej forme som proste nevidel. Oscar bol teda určite zaslúžený. Aspoň z môjho pohľadu. 95%. (02.12.2007)

Takovahle volovina sebrala oskara Amelii, to snad ani neni mozny. Ale to je tematem, Amelie je oddechovka, kdezto tady se tvurci snazi kritizovat vsechno mozny na valce. A jakmile se to akademici docetli, uz si urcite slintali kuli tematu na triko a ani film nevideli. Pribeh je pekne jednoduchej, ze zacatku to sice vypada jako komedie, ale za chvily tvurci zvazni a snazi se kritizovat. Problem je, ze me to nijak zvlast nezaujalo a jelikoz byli hlavni hrdinove nesympaticky, tak mi bylo fuk, co se s nima stane. Konec je sice zajimavej, ale to uz filmu nepomuze. Proste takovej nicim zajimavej film, kterej ve me nic nezanechal. (27.02.2007)

Kdyby se u nás natáčely přesně takovéto filmy (tedy stejné kvality), byl bych s českou kinematografií spokojen. Země nikoho vzdáleně připomíná Hřebejkovy tragikomedie, ale je ještě o třídu lepší. Čekal jsem šablonovité drama a dočkal jsem se svěžího, nečekaně vtipného filmu, kde ve vážnějších situacích zamrazí jen lehce, ale o to je film hezčí (netlačí na pilu za každou cenu, i když by mohl). Bravo! (08.09.2006)

Jeden z najabsurdnejších príbehov, s najväčším čiernym humorom a vynikajúco vystihnutou situáciou občianskej vojny v Juhoslávii. Túto vojnu asi najlepšie vystihuje rozhovor dvoch znepriatelených vojakov vo vojenskom bunkri. S pištoľou namierenou na nepriateľa sa pýtajú dôležité otázky. Kto začal vojnu? Kto sa odtrhol a rozbil krajinu? Kto zničil naše obce a vyvraždil našich ľudí? Vaše televízie ukazujú naše zničené obce a tvrdia, že sú vaše! A mnoho iných nezabudnuteľných viet, ktoré vám vlastne ukážu, že vina je na všetkých stranách rovnako, pretože jedni sa odtrhli a druhí sa rozbitiu bránili silou a neskôr to prerástlo do nenávisti, odplát, vyhladzovania a bojom o územia. Jedna z najnezmyselnejších vojen, je opísaná v pasívnej vojenskej snímke. Zo začiatku sa zdá nudná a bez významu, ale neskôr zaujme tvrdou satirou, popísaním úlohy mierových jednotiek v tejto vojne, ktoré vlastne len rozdávali humanitárnu pomoc a nezabránili krviprelievaniu, starali sa skôr o imidž v médiách a najlepšie sa ukázala bezcitnosť tých veliteľov z UNPROFOR, keď nechali umrieť vojaka v zemi nikoho, zavolali veliteľov jednotlivých znepriatelených strán, oklamali ich, aby zaútočili na seba a ten vojak zomrel a oni tak zahladili stopy a zároveň ho nechali zomrieť, čím skôr. Jeho smrť, ktorá nie je ukázaná, je asi jedna z najkrutejších, ktoré sa mu mohli prihodiť a pridala sa k tomu ešte tá situácia, keď potreboval ísť na "veľkú potrebu". Nemožnosť úniku toho vojaka, je aj metaforou na situáciu ľudí v tej dobe, žijúcich tam. A rozprávanie o tej blondíne vlastne ukazuje, aká je tá krajina malá, opäť aké tie bratovraždy boli nezmyselné a aj to, že je za hranicami, vlastne ukazuje na stratu občanov, stratu lások, stratu rokov života. Na záver by som dodal, že pre niekoho možno pacifistický snímok, pre mňa však snímok s vysokou vnútornou a skrytou hodnotou a významom. Zároveň by som rád dodal, že ani to bombardovanie v roku 1999 nebolo správne a tu zabili skôr civilistov, išlo o niečo iné a to mám popísané v komentári k dokumentu Ulúpené Kosovo. Mierové jednotky zlyhali podľa mňa už v rokoch 1990 a 1991. Ak by sa Juhoslávia rozdelila dohodou alebo zostala celistvá, nemuseli sa stať masakre ako v Srebrenici, Vukovare, Sarajeve, srbskej Krajine, Kosove, Macedónsku, či mnohé iné, tiež by nemuselo mať Srbsko jedno z najmenších území vo svojej histórii a mnoho iných zlých vecí a vlastne hlavne nemuselo prísť o život toľko desiatok tisíc ľudí. Tvrde absurdné, čierne, silné a skvelé! (13.04.2012)