Svätý rok

Svatý rok nie je podľa mňa komédia, ale akýsi úsmevno- melancholická pocta starým časom poctivých podvodníkov. Či sa niečo "poriadne" stane aj z troch únoscov, si môžeme iba domýšlať. Vážne som sa skoro vôbec nesmial, ale po prijatí pravidiel to nakoniec nebol žiaden handicap. Tým bol viac (ale iba trochu) klišé príbeh, keď sledujeme starého kriminálnika, ktorý je v hĺbke duše neprekvapivo veľký charakter a má zvláštny vzťah so svojim náprotivkom na druhej strane zákona. Bez seba by neboli samozrejme ničím. Záver s únosom je očakávateľný, ale pre mňa priateľnejší ako druhá z variant, ktoré sa ponúkali. Ja mám totiž rád, keď sa všetko pekne v kľude vyrieši. No a ten dovetok je vydarené cvičenie na tému ako ironicky vypointovať dej a možno ešte viac priblížiť postavy divákovi. 70%. (17.11.2013)

Max: "Dej pokoj, já už jsem přispěl." Posledný film Jeana Gabina, ktorý zanechal divákom po celom svete nezmazateľnú spomienku. Herec, na ktorom sa dal postaviť celý film. Pokojný, priamy pohľad, nebolo treba veľa slov, stará škola. Tento film pripomína časy, keď na nás gangsterské filmy pôsobili vtipne a zanechávali pocit, že pobyt za mrežami a policajné naháňačky sú vlastne veľmi zábavné. Celé je to o hre na mačku a myš - a vy logicky fandíte záporákom. Nie je to inak ani v tomto filme, spolupráca hercov je výborná a nechýba ani zápletka o láske z mladosti a vtipné vyvrcholenie príbehu. (03.01.2022)

Nahlíženo dnešníma očima, nic extra to není, i když pár pěkných momentů se najde. Ale nutno přiznat, že málokterému velkému herci se podařilo uzavřít filmovou kariéru takto důstojně jako Jeanu Gabinovi. Jeho poslední věta ve filmu: "Dej mi pokoj, já už jsem přispěl," dostává symbolicky více významů. (16.06.2012)

In nomine Patris et Filii et Spiritus sancti. Amen. • Úplne posledný titul: Jeana Gabina, teraz teda iba snáď naprosto úprimne i podotknem: „Skrátka; myslel som si, že sa totižto bude niesť v celkom opačnom duchu, i keď zase na druhej strane zrovna povedzme, že akýsi »kriminálny podtón«, ostal znovu zachovaným, alebo by som dokonca danú situáciu ešte podtrhol i v tom zmysle, že Giraultov počin neustále «klamal telom», pretože úvodná línia udalostí mala jasne nastavenú hlavnú myšlienku, ktorú sa následne podarilo i [zdarne] [z]realizovať, pričom práve odvtedy som sa naladil na vskutku rozdielny vývoj prichádzajúcich situácií, čo sa akosi napokon vôbec ale nepotvrdilo, kedy podľa mňa scenáristi odviedli poriadny kus poctivej roboty, nakoľko ma dokázali naozaj úspešne zmiasť • A zároveň možno to je i hlavný kameň úrazu, za ktorý paradoxne môže jedine iba scenár! • Ústrední protagonisti, v tomto prípade dvaja recidivisti: Max Lambert v podaní Jeanom Gabinom a Pierre Bizet v podaní Jeanom-Claudeom Brialym; sprvoti nielenže pomerne dosť podivuhodným spôsobom ubzikli z centrálnej väznice v Melune, ale súčasne sa k tomu i neskoršie prezliekli za akýchsi »cirkevných hodnostárov«, čo už u mňa mimochodom; začínalo pomaličky, ale isto, vzbudzovať určité rozpaky, no budiž, malo to svoju opodstatnenú logiku, vďaka ktorej potom pôsobili celkovo nenápadne, alias [i-n-k-o-g-n-i-t-o]. • Tentoraz mi najviac prekážal len samotný spôsob ich úteku, ktorý na mňa zapôsobil príliš nevierohodne [automaticky kvôli tomu strhnem jednu *], za to ale ďalší postup prechodu z miesta A na miesto B [respektíve ešte aj niečo medzi tým], bol už rozhodne oveľa viacej zaujímavejším, i keď sa postupne taktiež stával i stereotypnejším v rámci celku, čo rovnako zrejme prežívali i »vedľajšie postavy«, začínajúce pociťovať určitú únavu. • Jednoducho povedané: ústredné charaktery potrebovali prekonať danú vzdialenosť medzi týmito dvomi ["tromi"] bodmi, keď ako naschvál sa im začali hádzať polená pod kolená. • Nie, nesúhlasím so všetkými danými postupmi tak, ako mi boli zaradom [od]prezentované, s ktorými sa nedokážem plne stotožniť! • To čo malo vyzerať akože interesantne, tak to začínalo čoraz viac strácať [dejovú] energiu, stručne ozrejmené v tom význame, že dianie sa zaseklo [na]mieste. • I napriek tomu sa tento úctyhodný: m o n s t r é   s a c r é, v žiadnom prípade nemusel vonkoncom za nič hanbiť, veď predsa svojou priamou účasťou P R I S P E L do neúrekom kinematografických zárezov, aké si budem navždy pamätať. (11.01.2024)

Moc jsem se nezasmál (Jsme v prdeli, monsignore), ale vůbec to nevadí. Girault dokázal, že umí točit filmy i bez Louise a Jean Gabin se ve své poslední roli také pořádně vyřádil. Úvod ve vězení je vynikající, hláška za hláškou, spoustu komických situací. Potom, co se ten hlavní inspektor dozví, že zase utekl, by se mohlo zdát, že sranda skončila. No skutečně, po nástupu do letadla tam už tolik hlášek nepadá (ale ta nejlepší je právě odtud), ale tempo se zvýší. Gabin i Brialy podali neskutečné herecké výkony, sedli si, byli dokonalí. A ostatní jim velice zdatně nahrávali. Tempo u mě začalo trochu habrovat asi až v poslední půlhodině, ale pořád se tam něco děje, pěkně to utíká a jde z toho strašně příjemná atmosféra. Mrzí mě, že jsem to neviděl už dřív (já neřád). Objektivně je to asi za 4*, ale za Gabina, geniální český dabing (K.M.Walló) a všechny ty maličkosti, co se tam objevovaly, za postavy, prostředí a pár legendárních výroků tu pátou prostě musím dát. Ten film je prostě bezchybný. Jean Gabin si asi nemohl přát hezčí poslední roli. 95%. (02.01.2015)