Vyprážané zelené paradajky

Skvelý film, môj obľúbený. Väčšina mužov sa VYPRÁŽANÝCH ZELENÝCH PARADAJOK bojí. Titulné i podporné úlohy hrajú samé ženy. „Poriadne“ tu účinkujú v podstate len dvaja chlapi, z nich jedného rozseká na sračky vlak behom prvej polhodiny a druhý len sedí pred televízorom a prejedá sa. Inak baby, kam len pozriete. Chichocú sa z malých mužských penisov (a máte pocit, že by sa chichotali aj z veľkých) a pobehujú po kuchyni v celofáne. Snímka vznikla podľa knihy spisovateľky a tá zároveň (s ďalšou) ženou napísala scenár. Že to režíroval chlap, je v podstate neuveriteľné. Film je to úžasný: smutný i veselý, tragický i bizarný, celofánový i čokoládový, obohatený nostalgickou atmosférou čias, kedy ešte neboli cesty plné áut (a ak ste na nich nejaké stretli, zatrúbili ste im alebo ste na šoférov aspoň kývli) a človek mohol chodiť bosý a nebáť sa, do čoho stúpi. Prípadne mohol niekoho rafinovane zabiť a ono sa to v tej dobe „nejako" stratilo. A možno aj nie. Trocha ako (ženské?) PRI MNE STOJ! (ale možno aj nie). (30.04.2005)

Praví se, že v nouzi poznáš přítele. A je to tak! Přítelkyně se srdcem na pravém místě, potřebné přítelkyni nehledě na okolnosti (ať už má smrt na jazyku; ať už překračuje meze zákona, ...) vždy pomocnou ruku podá. Tak energická stařešina vzpomínáním na staré, relativně dobré časy bolavou dušičku zhojí. Naše pacientka nezapomene a dvířka svého domova otevře. Krotitelka včel zas tyrana zažene a s obsluhou jí patřící restaurace pro neodbytného detektiva chutnou omáčku přichystá. Co se tím chce asi říct? Zkrátka a jednoduše, i život, který častěji bere než dává, život, který vám hází klacky pod nohy, si můžete užít, když si máte, s kým pochutnávat na smažených zelených rajčatech. (15.04.2017)

Ďalší z radu filmov, ktorým síce nemám čo vytknúť, ale siahnuť po vyššom, ako trojhviezdičkovom hodnotení proste nie som schopná. Vždy ma fascinuje tá pomyselná hranica toho čo pre jedného robí film výnimočným a čo sa inému príde priemerným či dokonca zlým. Skrýva sa to asi v detailoch. V drobnôstkach súvisiacich s vlastným vnútorným prežívaním príbehu, ktoré jedného oslovia, ale iného nie. Napriek tomu, že ma vyprážané zelené paradajky hlbšie neoslovili považujem ich za dobrý film. Témy, s ktorými pracuje sú zaujímavé a príbeh je dramatický, ale zase nie natoľko, aby som mohla povedať, že som to už nevidela inde a lepšie. Ale ako kniha sa to musí čitať naozaj skvele! 65% (17.05.2016)

Videl som niekoľko filmov z prostredia amerického Juhu. Aj tento k nim patrí a predsa sa od nich líši. Je veľmi pestrý. Pri troche pozornosti je v ňom možné nájsť množstvo znakov a motívov. Našťastie medzi nimi chýba ten neznesiteľný americký pátos to nabubrelé vlastenectvo a naopak vtedajší rasizmus je uveriteľný. Okrem pestrosti a vrstevnatého príbehu sú devízou herečky, okolo ktorých sa film točí. A tiež úžasná výprava, ktorá nezanedbala žiadne detaily, čo ocenil najmä kameraman. Aj keď sú štyri hviezdičky pomerne slabé, nie sú nezaslúžené. (14.05.2019)

Nádherné ženy v nádherném filmu. Vůbec bych o něj nezavadila, kdyby rodiče nebyli v Americe a nenavšítvili Juliette v Georgii (v Alabamě - jak stojí v obsahu - se odehrává knižní předloha). Všude tam visely nápisy s fried green tomatoes (prý i moc dobře chutnají) a s kavárnou whistle stop, tak jsem holt musela film sehnat a přece na to nenechám mámu koukat samotnou:). (03.01.2011)