Hyubnyeo : kalui kieok

Kórejci sa pokúsili napodobiť klasické čínske poetické wu xia filmy v štýle kultu ako Tiger a drak a prepojiť to so svojimi štandardnými historickými žánrovkami a síce ma týmto svojim počinom neurazili, ale určite ani výraznejšie nenadchli. Celkovo sa na to pozerá celkom dobre, je to o niečo svižnejšie, než je v tomto type filmu zvykom, za čo určite môže aj častejšie striedanie sekvencií z interiérov a exteriérov, takže to pôsobí podstatne pestrejšie a dej obsahuje viacero prvkov, ktoré mám v tomto žánri rád, ale nedokázalo si ma to získať až tak moc, ako by som chcel a tak ani tá osudovosť na mňa vôbec nefungovala. Takže som sa nenudil, čo ma pri dvojhodinovej dĺžke v tomto žánri vždy teší, ale ani ma to nevtiahlo, takže som si prakticky ani k nikomu nevytvoril nejaký vzťah. A tie poetické prvky prevzaté z čínskej produkcie mimo akcie vôbec nefungovali, dokonca také vyučovanie u majstra alebo rôzne rozprávania o zdanlivo banálnych veciach, ktoré si v podobných čínskych filmoch vychutnávam tu vôbec nepôsobí s takou ľahkosťou, skôr len nechcene smiešne. Po stránke akcie už som o niečo spokojnejší, ale rozporuplné pocity aj tak zostávajú. Na prvý pohľad sú súboje vizuálne v poriadku, choreografia tiež nesklame, sadol mi pestrý výber prostredí, wu xia prvky sú celkom kvalitne zvládnuté, takže na všetky te nereálne skoky sa pozerá celkom dobre a páčili sa mi aj všetky tie prvky vylepšujúce umelecký dojem, ako napríklad snehové vločky a podobne. Ale vôbec mi nesadlo, ako sú súboje natočené zblízka, toto je už ten typický moderný štýl s dravou kamerou a nadbytkom strihov, čo sa práve tu vôbec nehodí a viacero súbojov mi to zbytočne skazilo. Ale minimálne taký stret slepej bojovníčky s presilou na lúke alebo finálny súboj sa mi dosť páčili. Po stránke obsadenia nie som sklamaný, mladá hlavná hrdinka je sympatická a bavila ma aj v akcii, Lee Byung-Hun tu až prekvapivo dobre zvládol nielen zápornú, ale aj kladnú polohu, poteší aj Jeon Do-Yeon ako slepá bojovníčka a ako snáď v žiadnom súčasnom známejšom kórejskom filme ani tentoraz nechýba Lee Kyoung-Young, ale aj tak ma mrzí, že si ma tie postavy až na Lee Byung-Huna ani moc nezískali. A po režijnej stránke je to až na ten dravý štýl v akčným scénach dobre zvládnuté. Takže celkovo ma to bavilo, našiel som si tu toho celkom dosť, čo sa mi páčilo, ale rovnako je tu toho stále dosť, čo by potrebovalo doladiť a tak znovu si to už pravdepodobne nepozriem. 63% (26.12.2015)

Mistrně postavené psychologické drama lásky a nenávisti. Paradox boje o moc a lásky až za hrob je popsán na starém příběhu tří přátel, Tří mečů a má epilog v okamžiku, kdy dcera zabijí své rodiče, původně zrádce Tří mečů. Ke všemu je k pomstě vychována svou matkou. Korejcům tleskám až skoro za zenový příběh. "Nejlepší věci přicházejí pomalu, aniž by to člověk věděl." "To co ti způsobuje největší bolest, tě oslabuje, zbav se toho" (24.12.2015)

Příběh o lásce, zradě a pomstě z éry, kdy čaj, nepokoje a meče vládly zemi... Hodně povedený akčně-historický snímek, který je ještě lepší, než jsem čekala. Z hereckého obsazení určitě stojí za zmínku Lee Byung-hun, který skvěle vystřihnul jak zamilovaného, usměvavého mladíka, tak i nemilosrdného muže toužícího po moci, který jde za svými cíli i přes mrtvoly. Překvapila i Kim Go-eun, která v Monster hrála přitroublou ségru od vedle a tady se celý film ohání holí a mečem. Vizuálně se na to taky hezky kouká (prostory paláce, bambusový les, slunečnicové pole, hory...). A nej asi byly souboje. I Korejci umí lítací styl Tygra a draka. Kdo je má rád, přijde si na své. Přeloženo. (17.12.2015)

A je to tu. Už aj Kórejčania sa po vzore Hongkongu dali na wuxia filmy. A tak nie je zvláštne vidieť také donebavolajúce koniny ako skákanie ľudi na stromy, hore, dolu, do strán, let ponad jazerá či sekanie protivníkov, aj keď je človek takmer úplne slepý. Sotva 20-ročná útla dievčina katuje skúsených mužských protivníkov na počkanie a jej ďalší výcvik u sivovlasého dedka trvá odhadom tak jedno-dve popoludnia. Keby som si to všetko odmyslel, príbeh je síce divoký, miestami koketuje s telenovelou ("ja nie som tvoja matka, tvojím nepriateľom je tvoj otec"), príliš sa zaoberá retrospektívami a tým, čo niekedy v minulosti bolo, má viacero korkolomne sa chovajúcich postáv, ale na druhej strane je vizuálne zaujímavý, dej dostatočne akčný a napriek 2-hodinovej stopáži svieži. Lenže odmyslieť sa to nedá. Kórejčania mali pekne krásne ostať pri vlastných vyhotoveniach historických drám. (20.11.2020)

Neboli to Pompeje nad čím som stál s otvorenými ústami. Nechápal som tej vražde. V ďalekej Ázii, kde som neprijal ten slogan odstráň všetky pocity, iba tak prídeš na cestu meča. Vytrpel som si dosť, vojna tu a tam, než by mi dával rady nejaký majster na bambuse. Ale vtedy mi to došlo. Drgli do mňa dvaja páni Jung a Froide. Analyzuj. Skúšam, deriem myseľ, zatínam zuby ale stále som na povrchu. Nechápem prečo to robia. Idú za vykúpením? Prečo to obilie, ten sneh, tá architektúra, tie šaty, ten pohľad, tá rieka a krv, musia byť svedkami devastačnej emočnej roviny, ktorá pri bližšom skúmaní nemôže pred psychológom obstáť. Toto nie je Európa, ktorej rozumiem živelne. Toto je ázijský folklór, duchovenstvo a púť ich mysle a krajov. Vzdialené v nežnosti tichého letu a pohybu. Toto nie je Cassel, ktorý v Trance zvažuje, či sa dotkne tabletu. V Ázii vám nič nezabudnú, idú po Vás do konca svojho plaču v nádeji na spravodlivosť. Neboja sa, i keď by mali ísť tmavou dolinou. Všetko je s nimi. Spoľahnú sa na formu, ktorá halí divákovu myseľ úprimne a šibalsky zároveň. A tak síce hltám všetko čo vidím, chytám si bok, či nie som zranený, rozoberám svoje drahé čaje (Gyokuro), pozerám na spln v akejsi bázni. No skúste posadiť predo mňa tých troch a spýtam sa ich: Prečo? A čokoľvek mi odpovedia, nebudem im veriť ! //kvalitné kino a závan tigra a draka// (videné 26.02.2016,BDrip) (26.02.2016)