Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (40)
Opět živočišné stejně jako Transylvánie, kterou jsem viděla jako první. Koncept je vlastně skoro stejný jako v Transylvánii či Exilu - najít sama sebe díky pobytu v cizím prostředí, a to za zvuku skvělé muziky. Jen mě bavilo pozorovat, jak si Francouz myslí, že mu budou rumunští cikáni rozumět francouzsky. I když v tomto filmu to jaksi funguje i vice versa :-) ()
Po zaprášených cestách bez asfaltu prichádza do cigánskej osady francúzky gádžo. Či dilo neviem, ale dilino určite. Hľadá speváčku, ktorej piesne počúval jeho otec pred smrťou, takže hop-či-čičiči hudby si užijete dosť. Zahľadel sa do cigánky, ktorá má muža v Belgicku (tam inú podporu majú, vieš gádžo...), takže čoraz viac priestoru dostáva love story, no a koho vidím prichádzať? Koho víta celá osada? Ave!!!...Avarde!!!...Z väzenia sa vracia, ten ktorý nikdy nikomu neublížil a to ešte netuší, že kvôli nemu ľahne popolom celá osada. Porovnávať to s Kusturicovým filmom Biela mačka čierny kocúr nemá význam. Áno sú tu cigáni a humor, ale to je asi tak všetko čo ich spája. Humor tu nie je tak očividný a priamočiary ako u Kusturicu, no napriek tomu som sa bavil. Bavil na cigánskej mentalite, na každej drobnosti, ktorá sa mihne v osade. A najviac? Najviac ma rozosmial tanec nad hrobom s vodkou v ruke a cigánsky šampón...Vlasy zleješ vodou a masíruješ nazbieranými lúčnymi kvetmi. Slovenský gádžo dáva 80%. ()
,,MOJI BRATŘI, AŤ VÁM BŮH PŘINESE HODNĚ ŠTĚSTÍ A ZDRAVÍ!“… /// Stefan mezi indiány. Výprava za hudební můzou do místa, kde mu nerozumí (ani kdybys uměl řeč chlapče!). Rumunskej venkov, novodobá Osada Havranů – to je příležitost k poznání bližního svého. Taky mi to připomíná tu vo Černý kočce a bílýmu kocourovi. Jen tady je to takovej (skoro)dokument, našroubovanej na příběh Francouze, hledajícího zpěvačku. Co je a co není hraný brzo rozeznáte. Cigánská svatba, šukačka, rvačka i odmoření vesnice. Takový… autentický, místy špatně pochopitelný, ale hlavně dost dobrá pomůcka ke studiu (hlavně ty slovní kombinace!). Ať už jedete v čemkoliv. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Certifikát na panenství EXISTUJE! 2.) Miluju ty písničky v indických filmech. 3.) Dilina šis! 4.) Thx za titule ,,cyrilko“. /// PŘÍBĚH *** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ne ()
Optimismus, dobrá nálada, nespoutanost, veselí, radost, bezprostřednost, nezdolný temperament, primitivní lidské pudy, divokost, bouřlivost...To vše na mě sálalo z tohoto sympatického rumunského snímku. Velmi jsem ocenil původní verzi s francouzskými titulky. Lámu si teď hlavu, proč právě rumunština patří mezi romanské jazyky, protože jsem za celých devadesát minut pochytil pouhé dobře a šťastný. ()
Pozerat sa na to, ako nejaky demental a miestny Down /Romain Duris/ tuzi spoznat Cigansky svet a Ciganske osady, je pre mna asi tak vzrusujuce, ako predstava opalovania a kupania sa na Cukotke. No nic to, zas dalsi dovod, preco z Balkanu sa oplati vsimat len Kusturicu a jeho filmy. Rumunsku kinematografiu s takymito "filmovymi nadherami" fakt nie. 31 % ()
Reklama