Vôľa žiť

Jeden z tých príbehov, ktorý vám pripomenie, aké máte šťastie, že žijete práve ten svoj život, že možnosť vyjadriť sa a rozhodnúť za seba samého vôbec nie je samozrejmosťou. Pieprzyca balansuje na hrane depresívnej atmosféry a absolútnej eufórie. Zúfalstvo strieda šťastie a naopak. Mateusz rieši aj úplne všedné súčasti života (teda preňho rozhodne nie všedné) a prevedie vás jeho hodnotením ženských častí tela, na ktoré má často ten najlepší výhľad. A že je celkom náročný, asi by som uňho dostala mínusové číslo. Dawid Ogrodnik dostal ťažkú úlohu a zahral ju... ani na to nemám slová, až príliš dobre. Piatu hviezdičku nedávam iba preto, že stopáž mohla byť o kus kratšia, pár scén ku koncu mi prišlo zbytočných, no to možno preto, že ma zhýčkal fascinujúci úvod. O tom, ako naozaj sa cítia ľudia so zdravotným postihnutím sa môžme iba dohadovať, no o tom, že nie sú rastliny a či túžia po živote rozhodne nie. Možno po ňom túžia ešte väčšmi. A možno ho dokonca žijú intenzívnejšie... (12.11.2016)

Jak je těžké být rostlinou... a přesto - chce się żyć! Mateuszova cesta za lidskou důstojností přes hranice botanické říše, dlážděná smutkem, lemována osaměním, zkrápěna zoufalstvím... naštěstí i s doprovodem bezvýhradné lásky, lidského soucitu, neutuchající naděje a humorného nadhledu - i tak otázka zní - kdo z nás by si dokázal říct - "jest dobrze"? (03.10.2014)

Kombinácia Mojej ľavej nohy a Okna do dvora predovšetkým v prvej polovici, Skafandra a motýľa a Času prebúdzania v tej druhej, a Seidlovho Milovníka poprsia po celý čas. Ak by snímka vznikla v britskej či francúzskej produkcii, prípadne v koprodukcii s Poľskom a v hlavnej úlohe by bol niekto aspoň trochu známy, nominácia na Oscara za herca v hlavnej úlohe by bola istá. Je teda veľká škoda, že k tomu nedošlo, aj napriek festivalovým úspechom. Keď si výkon Dawida Ogrodnika porovnáme s niektorými skutočne ocenenými hercami, až to bolí u srdca. Hláška "Ja nie som rastlina" patrí k najdojímavejším momentom filmovej histórie, bez akéhokoľvek preháňania. (02.01.2021)

Páni, já zírám. Nadšením, údivem a nevím, čím vším ještě. A to už jsem teda něco málo viděl a hlavně podobných filmů. Ale tohle bylo něco jiného. Tak přirozeného, výborně zahraného, plného bolesti i lásky a hlavně touhy a naděje s výbornou hudbou..... I když se život s Tebou nemazlil, máš na to. Vzchop se, zatni zuby a dokaž jim to. Že jsi živá bytost, plná citů a ne nějaká rostlina. Že jsi člověk, který má své touhy a přání, že můžeš vést v rámci možností normální život. Já osobně Ti moc a moc věřím. Ty to dokážeš! (30.06.2015)

Silý emotívny príbeh...raz, cestou autobusom z blízkeho okresného mesta v ktorom pracujem sa rodina so svojim už dospelým postihnutým dieťaťom vybrala na cestu autobusom. Tiky hendikepovaného, už dospelého dieťaťa neušli pozornosti dvojici malých aromáčok, ktoré svojej mamke ukázovali že tete šibe. A vtedy som si uvedomil že postihnuté nebolo v autobuse dospelé dieťa, ale dve miniatúrna aromáčky a ich alfamatka... (23.12.2021)